Úrady reagujú veľmi pomaly

Podnikateľom vo Vysokých Tatrách ide o trvalo udržateľný cestovný ruch

Vysoké Tatry majú vynikajúce podmienky na rozvoj cestovného ruchu. K viditeľnému posunu by nám mohol pomôcť Dohovor OSN o biologickej diverzite. Tento dokument umožňuje posudzovanie regionálnych plánov a z nich vyplývajúcich stavebných aktivít na vyššiu úroveň, pričom do cestovného ruchu prináša nové pohľady na kvalitu prostredia a jeho nadväznosti na akékoľvek hospodárske zásahy. Krehkosť vzájomných vzťahov medzi prostredím a hospodárskou činnosťou citlivo vnímajú aj podnikatelia, čo potvrdzuje rozhovor s Ing. Jozefom Bendžalom, riaditeľom hotela Patria na Štrbskom Plese a zároveň viceprezidentom Zväzu hotelov a reštaurácií SR.

Ako vnímate v regióne potrebu ekosystémového prístupu k cestovnému ruchu a čo by tento systém mal zabezpečiť?

- Podnikatelia v oblasti Vysokých Tatier v záujme rozvoja cestovného ruchu majú požiadavky na rozšírenie lyžiarskych tratí a možnosti lyžovania vo Vysokých Tatrách. Nie vždy sú naše záujmy akceptované. Podľa nás lyžiar vo vysokohorskom prostredí vôbec nenarušuje súčasné ekosystémy. V rôznych destináciách a lyžiarskych strediskách vidíme mnoho príkladov, že rozumný prístup pri dobudovávaní lyžiarskych stredísk zároveň pomáha zlepšovať dané prostredie: v časti Hintertux pri výstavbe nádrže na zasnežovanie do tejto časti sa prisťahovali svište, časť Interski a Soliska, kde sa zasnežuje, je o niekoľko týždňov lúka skôr zazelenená. Už v minulosti v Bachledovej doline a v Jezerskom majitelia pozemkov presviedčali lyžiarske školy z Gymnázia Kežmarok, aby sa lyžovali v ich chotári, lebo sa im skôr

zazelenali lúky

a vytvoril sa lepšie podmienky na kosenie trávy a spásanie. Takýchto príkladov je v Európe nespočetné množstvo. Ekologický prístup je zohľadnený v legislatíve. Je tu EYA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, zákon č. 127/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny). Takže momentálne aj prevádzka lyžiarskych stredísk v Nízkych a Vysokých Tatrách dáva za pravdu, že ekosystémy vo vysokohorskom prostredí nie sú narušované lyžiarmi a rozvojom turizmu, ale rozvojom priemyslu, kyslými dažďami, ktoré sú produktom práve týchto starých technológií.

Kto by sa mal zaoberať otázkami ekosystémového prístupu, aby bol aplikovaný pre potreby praxe na trhu cestovného ruchu v SR?

- Na Slovensku máme dostatok odborných inštitúcií, aby dávali vyčerpávajúce stanoviská k uvedenej problematike. Veď len vo Vysokých Tatrách sú Štátne lesy TANAP, Správa TANAP-u, odbory životného prostredia na okresných úradoch a taktiež VÚC a ministerstvo - sú to všetko štátni zamestnanci, ktorí musia byť nápomocní pri spracúvaní odborných stanovísk a nie brzdiť rozvoj regiónov, ako sa to prejavuje v praxi, keď Vysoké Tatry sú toho príkladom. Od roku 1970, teda od MS 70, nedošlo k zlepšeniu infraštruktúry so zameraním na

voľný čas

a skvalitnenie poskytovaných služieb. Napríklad cykloturistický chodník - zo Štrbského Plesa do Smokovca - doteraz nie je vybudovaný, a pod.

Ako ste ako podnikateľ spokojný s úrovňou územného plánovania?

- Po revolúcii, keď sa môžeme aspoň verbálne vyjadrovať k tvorbe územného plánu, predtým bola táto oblasť vo Vysokých Tatrách tabu, nedošlo k žiadnemu posunu dopredu. Sústavne je to vecou len určitých pracovníkov mestského úradu a poslancov, aspoň tak to bolo v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach. Predsa nie je možné, aby hlavný tvorca územného plánu v meste Vysoké Tatry tvrdil, že na Solisku je borovicový a smrekový les, a tým odôvodnil záporný postoj k rozšíreniu lyžiarskej zjazdovky, keď na svahu rastie kosodrevina. Tieto závažné tvrdenia v neprospech predchádzajúcich funkcionárov a poslancov boli obrovskou brzdou rozvoja strediska v prospech cestovného ruchu. V novom volebnom období došlo k určitému posunu pri spracovaní návrhov do územného plánu. Pripravuje sa tzv.

general lyžovania,

ale je to zase len vďaka iniciatíve podnikateľov z jednotlivých mestských častí. V každom prípade tu chýba väčšinový náhľad poslancov mesta na tento problém, pričom mesto ako celok nemá ani spracovanú víziu, ako v budúcnosti rozvíjať podmienky v prospech cestovného ruchu, ako riešiť súčasne nahromadené problémy pri zvyšovaní príjmov mesta. Napriek tomu takmer 80 % celkových príjmov tvorí cestovný ruch, ako je kúpeľný poplatok, poplatky za parkovanie, odvody za alkohol a cigarety. K zlepšeniu by mohlo dôjsť, ak by sa doriešilo legislatívne postavenie združenia cestovného ruchu, jeho financovanie a ovplyvňovanie získavania finančných prostriedkov z oblasti cestovného ruchu späť do rozvoja infraštruktúry a marketingu.

Rudolfa Vallová