Trpia za chyby a nepriazeň

Čínska hydina so slovenskými plechmi údajne vôbec nesúvisí

Po úspechu petičnej akcie poľnohospodárov v parlamente, ktorý svojím uznesením požiadal vládu, aby vyhovela ich požiadavkám na navýšenie priamych platieb a financií zabezpečujúcich reguláciu trhu s agrokomoditami, sa aj premiér Mikuláš Dzurinda rozhodol po stretnutí so zástupcami zamestnávateľských zväzov, že prijme organizátorov petície. Tí získali pre svoje požiadavky viac ako 101-tisíc podpisov. Predseda vlády ich chce ubezpečiť, že pôdohospodárstvo je v centre pozornosti vládneho kabinetu i jeho osobne. Zopakoval svoje slová z obdobia vlaňajšieho európskeho summitu v Kodani, podľa ktorých nedopustí, aby naši agropodnikatelia boli diskriminovaní voči farmárom zo susedných krajín. Aj predstavitelia zamestnávateľov považujú rozhodnutie o prijatí členov petičného výboru za mimoriadne dôležité, pričom agropodnikatelia s nádejou očakávajú splnenie uvedeného sľubu. Tieto pozitívne informácie prišli po silnom, no korektnom tlaku agrárnej samosprávy, ktorá viackrát upozorňovala, že agrokomplex dlhodobo neparí k prioritám slovenských vlád, čo má v súčasnosti na tento sektor mimoriadne vážne dôsledky. Niektorí zástupcovia našich poľnohospodárov dokonca pripomenuli, že to môže vyústiť až k nepriaznivému postoju

časti komunity

k blížiacemu sa májovému referendu. Aj na nedávnom valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) analyzovali agropodnikatelia a potravinári súčasnú situáciu. Podľa nich je výsledkom nedostatku pochopenia politickou reprezentáciou krajiny a neznalosťou skutočného stavu tohto odvetvia ocitnutie sa na pokraji rozpadu trhu s agrokomoditami.

V tejto súvislosti len pripomíname, aby si aj ministerstvo financií uvedomilo, že navýšenie priamych platieb poľnohospodárom zo štátneho rozpočtu na rok 2004 na 55 percent sa už podarilo dohodnúť v Maďarsku. Podľa našich informácií to majú zakotvené v uznesení vlády i parlamentu. Podobne sú na tom aj Poliaci. Horšia situácia je v Česku, kde premiér „prisľúbil“ len pôvodných 25 %, teda iba toľko, koľko je ochotná dať v prvom integračnom roku agropodnikateľom Európska únia. Naši poľnohospodári sa neuspokojujú s návrhom MF SR na kompromisných 40 %. To je

odpoveď na otázku,

ako sú na tom momentálne krajiny V4. Aj o ďalších otázkach rokovali účastníci nedávneho valného zhromaždenia SPPK. Predseda poľnohospodárskeho družstva Prenčov Mikuláš Gašpar súčasnú situáciu v agrokomplexe priblížil týmto výrokom: „Všetko, čo sa začína slovom agro..., sa končí slovom kríza.“ Upozornil aj na slová komisára Európskej únie pre poľnohospodárstvo, podľa ktorých v roku 2004 budú slovenskí poľnohospodári bez dotácií, ak kontrolný systém AJAX nebude o rok uvedený do činnosti. „Nie je dosť, že dlhodobo trpíme za chyby a nepriazeň politikov, o našej existencii bude napokon rozhodovať neschopnosť štátnych úradníkov. Aký bude vlastne tok dotácií v roku 2004? Veď únia poskytne priame platby až v ďalšom. Myslí na to niekto? Po mnohých reformách sme už natoľko zreformovaní, že napríklad bez marcových dotácií nie sme schopní začať s jarnými prácami,“ zdôraznil. Vláda neschválila

presun z rezervy

Slovenského pozemkového fondu do Intervenčnej platobnej agentúry, aj keď sú súrne potrebné na riešenie odbytových problémov. „Zato je priaznivo naklonená odpusteniu odvodov za trvalý záber pôdy. Tej istej pôdy, za ktorú nás núti platiť dane, hoci je to náš základný výrobný prostriedok,“ dodal M. Gašpar.

Eduard Šebo zo spoločnosti United Industries Bratislava vidí v poklese výmery viníc takmer na polovicu stratu aktív, ktoré keby sme chceli nahradiť, stálo by nás to okolo 15 mld. Sk. O túto hodnotu sme sa všetci nenávratne pripravili. Mohli by sme hovoriť o zodpovednosti ministerstva pôdohospodárstva, samosprávy, vinárov či vinohradníkov, ale faktom je, že vinice sú preč. Príčinou boli krátkozraké prístupy zamerané na okamžité finančné efekty. Vinice máme prestarnuté a značne zraniteľné. Situácia vo vinohradníctve je

ukážkou zlyhania

prvovýroby a spracovateľov, samosprávy a ministerstva. Vinohradníctvo, ak má prežiť, potrebuje pomoc. „Ako inak hodnotiť argumentáciu autorov daňovej reformy, ktorí žiadali zavedenie spotrebnej dane na báze spravodlivosti. Je nekorektné používať morálne kategórie pri vyrubovaní daní. Čakal by som, že práve finančníci budú hovoriť o ekonomických kategóriách a kvantifikovateľných dôsledkoch zavedenia spotrebnej dane.“

Podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ľuboš Gabčík na valnom zhromaždení konštatoval, že vo výrobe hydiny sme schopní konkurovať zahraničiu. V Európskej únii sú len dva lepšie štáty - Holandsko a Dánsko. Pritom hydinársky priemysel „vyrobil“ za prvé tri mesiace stratu asi 170 mil. Sk z dôvodu prepadu cien. V roku 1999 sa doviezlo na Slovensko 3500 ton hydiny, v roku 2000 to bolo 7000, o rok neskôr 12 000 a vlani 15 000. Len za prvý štvrťrok tohto roka to už bolo 6000 ton. Uviedol, že v odpovedi MF SR sa hovorilo o nemožnosti začať v súvislosti s cenami dumpingové konanie, pretože vraj nejde o dumping,

ale o podvod

a vraj Colná správa to vyšetruje. „Už rok vyšetruje, občas nám odpíšu, ale, žiaľ, čas letí a všetko ide po starom.“ V tejto súvislosti odporúča ministrovi pôdohospodárstva delimitovať štátnu veterinárnu správu pod ministerstvo hospodárstva, lebo podľa neho ťchráni len záujmy obchodníkov a ťažkého priemysluŤ (keby sme nedovážali čínsku hydinu, Čína vraj nebude odoberať zo Slovenska plechy).“ Podľa ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona by sa však predovšetkým hydinári mali nad sebou zamyslieť. „Problém treba riešiť, ale nie tak, že cena klesá a produkcia stúpa. To nemá logiku. Keď je nadprodukcia, tak ju treba obmedziť,“ pripomína minister a odmietol spojitosť obchodu medzi hydinou a hutníckymi výrobkami.

Vladimír Turanský