Máme sympatie a jasný názor

Je nám veľkou cťou a potešením privítať dnes medzi nami významnú osobnosť, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Spojených štátov amerických v SR Ronalda Weisera. Všetci vieme, že pán veľvyslanec je viac ako dôležitým pilierom priateľstva a všestranne pevných vzťahov medzi USA a Slovenskou republikou. Úprimne sa tešíme tomuto stretnutiu. Aj preto, že sa bude môcť osobne zoznámiť s našimi členmi, ich názormi, problémami aj túžbami, a takto lepšie vnímať naše úsilie - našu prácu pre dobré a lepšie vzťahy spolupráce a priateľstva medzi našimi krajinami, ktoré majú v našom Hospodárskom klube už desaťročnú tradíciu.

Dovoľte mi povedať niekoľko myšlienok o desaťročnej histórii nášho Hospodárskeho klubu. Naše Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub prišlo na svet v auguste roku 1993. Môžeme konštatovať, že to bol úspešný pokus vytvoriť nezávislú platformu ekonomických a hospodárskych lídrov zrodených, obrazne, z noci na ráno, a bez ohľadu na ich stranícke sympatie.

(...) Dodnes oceňujeme podporu našim snaženiam od prvého veľvyslanca USA v SR pána Theodora Russela a po ňom pána Ralpha Johnsona, ktorí niekoľkokrát osobne priblížili klubovej komunite politiku, ekonomiku aj kultúru Spojených štátov amerických. Boli s nami vo chvíľach, keď čoraz početnejšia a mienkotvorná klubová komunita vyjadrovala jednoznačné stanoviská v takých otázkach, ako bolo a stále je včleňovanie sa SR do EÚ a NATO. Po prvý raz sa tak stalo na 21. riadnom zhromaždení našej komunity v máji roku 1996. Už vtedy všetci naši členovia hlasovali za integračné ciele, ktoré sme videli a vnímali ako jednoznačné a základné ciele našej porevolučnej transformácie.

Bol celý rad takých podujatí, ktorými sme vďaka osobnej prítomnosti významných osobností zo Spojených štátov amerických ďalej prehlbovali naše cítenia a túžby po blízkych vzťahoch medzi našimi štátmi a ich národmi. Napríklad v 1996. roku sme pozvali na klubovú pôdu viceprezidenta Dow Jones J. Ottawayho, o rok neskôr politológa Johna Naisbita. V roku 1998 sme debatovali so štátnym tajomníkom MO USA Robertom L. Malletom. Potom v máji 1999 sme realizovali hodinový videomíting s prof. J. Sachsom a v Hospodárskom denníku, ktorý založili členovia komunity, sme v kontinuite predstavovali G. W. Busha ako prezidentského kandidáta.

Nedá mi nespomenúť fakt, že Hd boli jediným médiom s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré veľmi pozitívne vnímalo guvernéra štátu Texas - od svojho vzniku vo februári 1999. roku - až do jeho zvolenia za prezidenta Spojených štátov amerických. A, samozrejme, že je to tak dodnes. V jeseni roku 1999 sme ho však vnímali natoľko pozitívne, aj vďaka našim priateľom v USA, ktorí nám poskytli viaceré materiály o jeho práci a názoroch, ale aj texty z jeho prejavov, že sme sa rozhodli vyjadriť mu naše sympatie. Ako guvernérovi štátu Texasu mu bol udelený Zlatý biatec.

O niekoľko dní to budú tri roky, čo som poslal našim priateľom osvedčenie o tejto pocte našej komunity guvernérovi štátu Texas G. W. Bushovi. Spolu s osvedčením odišla aj 10-gramová zlatá medaila.

Spomínam si, že na filadelfskej colnici však vznikli nemalé problémy. Ako sa tie problémy stratili v kontakte s UPS, ktorá nesmie prepravovať drahé kovy, tak aj colníci po prečítaní textu na osvedčení, komu a za čo sa udeľuje, boli hneď ústretoví.

Za tie takmer tri roky, čo uplynuli, keď sme sa rozhodli poctiť síce ako texaského guvernéra, ale možného prezidenta USA G. W. Busha Zlatým biatecom, sa svet však nestal pokojnejším ani bezpečnejším domovom, ale potvrdilo sa, že vskutku potrebuje rozhodných mužov.

(...) Od určitých kruhov sme dostali prezývku „jastrabi“. Keď sme sa spytovali jednej diplomatickej osobnosti prečo, tak nám povedala, že naše sympatie voči USA a G. W. B. sú azda silnejšie ako sympatie niektorých amerických občanov. Tá osobnosť to prehnala. V jednom však mala pravdu či blízko k pravde. Máme sympatie k určujúcej sile, ale nie sme náchylní strácať ani zrak, ani sluch, tobôž nie schopnosť kriticky myslieť a mať vlastný názor.

Prejavili sme to vo vlaňajšej ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) s príznačným názvom Listy priateľské do Bieleho domu. Z názorov vznikla originálna publikácia s podporou U. S. Steel, Coca Cola Beverages Slovakia a Bartolomei Finance. So zreteľom na poznatky o názoroch časti našich občanov, ale aj časti domácich politikov na USA a ich prezidenta si uvedomujeme, že pre priateľstvo treba nielen pracovať, ale v kritických situáciách je nutné o priateľstvo aj bojovať.

Svet je aj nie je v mieri, ale otázkou je, či sa nachádza v mierovej konštelácii. Jedenásty september 2001 však ukázal, že k nej má dosť ďaleko. Priblížiť sa k novým kvalitám mieru sa nedá bez kompromisov. Zdôrazňujem to, lebo každý človek, a ten, ktorý nesie spoluzodpovednosť aj za civilizačný vývoj osobitne, sa nemôže vyhnúť voľbám „menšieho zla“ v záujme likvidácie neúnosných rizík pre svetovú bezpečnosť.

Nebezpečné je nekonať, nebrániť sa, či dokonca podliehať ilúziám, že predsa raz všetci budeme bratmi a sestrami.

Cena za bezpečnosť je veľmi vysoká. Mnohokrát za málo populárnymi rozhodnutiami môžu byť a napokon aj sú straty ľudských životov. Taká je pravda. Svojím spôsobom je až nemilosrdná. Mnohonásobne platnou pre prezidenta USA G. W. Busha a jeho spolupracovníkov, čo však nedochádza mnohým smrteľníkom. Aj preto si myslíme, že jeho komunikácia so svetom, aj s takým malým, akým je naša krajina, je niekedy nesmierne dôležitá. Je veľmi potrebné, aby sme aj my mali možnosť vyjadriť naše názory a stanoviská. Stále sú nanajvýš aktuálne otázky, čo treba urobiť pre mier, proti terorizmu, pre obnovu Iraku, pre rekonštrukciu vzťahov USA a ich viacerých spojencov, pre nový systém svetovej bezpečnosti a vôbec ako riešiť globálne priority.

(Výňatok z úvodného príhovoru správcu Hospodárskeho klubu (NEF) P. Kasalovského na 153. klubovom podujatí, ktorého hosťom bol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec USA v SR R. N. Weiser.)