Keď ich riadi "odborník"

Komentuje Ľudmila Koníková

Medzi najvýraznejšie problémy v našom zdravotníctve patrí redukcia finančných prostriedkov a jej následky. Okrem odchodu lekárov z neatraktívnych lokalít Slovenska za hranice sa objavil ďalší problém. Tentoraz na východe a signalizoval ohrozenie dostupnosti služieb, no nie hocijakých, ale pohotovostných. Konkrétne išlo o Nemocnicu s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove a zamestnancov troch oddelení: chirurgie, gynekologicko-pôrodnického a intenzívnej medicíny. Dôvodom ich kroku bol fakt, že od februára majú prečerpaný stanovený limit pracovnej pohotovosti a práce nadčas, a preto chceli odmietnuť slúžiť. Zamestnanci boli aj proti mzdovému predpisu, ktorý prijalo vedenie nemocnice 1. apríla. Podľa neho sa tarifné platy zdravotníckym pracovníkom mali znížiť v priemere o 11,9 percenta, maximálne o 15 percent. Riaditeľ sa tak rozhodol napriek tomu, že spomínaní pracovníci vykonávali rovnakú činnosť a podávali rovnaké výkony ako v ostatných zdravotníckych zariadeniach, v ktorých je odmeňovanie podľa zákona o verejnej službe. Jediný dôvod jeho kroku bolo, podľa informácií z dôverného zdroja, mať vyrovnaný rozpočet.

Pohotovostná služba je limitovaná 100 hodinami ročne. Ak niekto už odslúžil tento počet hodín v rámci pohotovostných služieb, nikto nemá právo túto osobu nútiť slúžiť viac. Nuž situácia sa v nemocnici na východe Slovenska vracia obrazne povedané do normálnych koľají. Keďže je riaditeľ na dovolenke, správna rada nemocnice sa rozhodla súhlasiť s požiadavkami odborárov. Komplikácie vznikli po transformácii bardejovskej nemocnice na neziskovú organizáciu, poskytujúcu verejnoprospešné služby. Odmeňovanie pracovníkov sa prestalo riadiť zákonom o verejnej službe. Vyzerá to teda tak, že problém dostupnosti, či skôr nedostupnosti služieb, ktoré súvisia nielen s ochranou zdravia, ale so záchranou života, aspoň dočasne je vo východoslovenskom regióne zažehnaný. Otázne však je, kde a v akej forme sa objaví ďalší. Súčasná situácia v rezorte ich produkuje vo viacerých oblastiach. Činnosti na mnohých odborných medicínskych pracoviskách charakterizuje nedostatok liekov a zdravotníckych pomôcok a personál túto skutočnosť pred pacientmi ani nezakrýva. Najčastejšie spomínanými sprievodnými znakmi v tejto súvislosti býva dezilúzia a s ňou spojená neochota stredného zdravotníckeho či ošetrovateľského personálu. Je jasné, že tu ide o prežitie, no netreba zabúdať, že ani nie tak veľmi zdravotníckych zariadení či pracovníkov, ale pacientov.