Bez dobrej povesti

Komentuje E. Bujačková

Žiaľ, ešte stále má Slovensko povesť krajiny plnej korupcie. A hoci Európska komisia vo svojej hodnotiacej správe nám priznala istý pokrok, jedným dychom upozorňuje na nevyhnutnosť konať. Zahraničie nám vyčíta, že ešte stále nám chýba skutočná prehľadnosť vo finančných záležitostiach a absolútna nestrannosť pri vyšetrovaní korupcie. Je alarmujúca skutočnosť, že až pätnásť percent Slovákov vníma korupciu ako celkom bežnú prax a nemyslí si, že je možné ju celkom odstrániť. Zodpovední sa bránia: úplatkárstvo má oproti iným trestným činom veľkú nevýhodu. Prakticky pri ňom chýba obeť, ktorá by mala záujem o úplatku hovoriť. Zákon totiž porušuje nielen ten, kto úplatok berie, ale i ten, kto ho dáva. Prípady korupcie, ktoré z času na čas orgány činné v trestnom konaní zverejňujú, iba potvrdzujú známe, že sa upláca prakticky vo všetkých odboroch ľudskej činnosti. Študenti za miesta na internátoch, vodiči za nižšiu pokutu, chorí za lepšiu starostlivosť, podnikatelia za pridelenie obecnej zákazky.

Korupcia je okrem iného dôsledkom nedôslednej práce. Miestne i štátne orgány pracujú pomaly, a tak úplatok býva často dobrým prostriedkom, ako vec urýchliť. Rozhodovanie úradov je navyše neprehľadné a nedostatočná je aj kontrola. A tak odborníci na korupciu už roky opakujú - dobre fungujúce úrady, maximálna kontrola, transparentnosť - to ju môže prinajmenšom znížiť na minimum. To je úloha prioritná. Buďme realisti, čierna ekonomika jestvuje všade, nikde sa ju nepodarilo úplne vylúčiť, rozhodujúca je jej proporcia a váha. Žiaľ, doteraz sa ani jednej vláde nepodarilo urobiť nič zásadné. A to je jeden z dôvodov, prečo sa stráca chuť na podnikanie, obmedzujú sa ekonomické aktivity a prečo väčšina podnikateľov tak nástojčivo volá po štandardnom podnikateľskom prostredí.