Záchrana pre ohrozené zvieratá

Spolupráca európskych zoologických záhrad je samozrejmosťou i nevyhnutnosťou

Vlaňajší rok bol v histórii Bojnickej zoo jedným z najúspešnejších. Doteraz ani v jednom roku neboli podľa informácií riaditeľa zoo Ing. Vladimíra Šranka dokončené a sprevádzkované stavby v takej vysokej hodnote ako v roku 2002. Dokončili výstavbu Záchytného centra pre zhabané živočíchy, zrekonštruovali

pavilón opíc,

ktorý sa stal najmodernejšou stavbou v zoologických záhradách na Slovensku, plne vyhovujúcou potrebám chovaných zvierat, stavbou, ktorá spĺňa aj prísne medzinárodne kritériá. Jeho otvorenie po 67 mesiacoch prestavby prilákalo zvýšený počet návštevníkov. Odrazilo sa to nielen na vyššej návštevnosti o 56 051 osôb, ale i na zlepšení celkovej finančnej situácie tejto príspevkovej organizácie. Jej zriaďovateľom je ministerstvo životného prostredia a vlastná sebestačnosť je takmer 48-percentná, čo je jednoznačne najvyššie číslo spomedzi troch najväčších slovenských zoologických záhrad. Ich hlavným zdrojom sú príjmy od obyvateľstva, vstupné, fotovstupenky a poplatky za videokamery. Vývoj cien má mierne stúpajúci trend. V roku 2000 a 2001 sa poplatky za vstupenky nemenili, dospelí zaplatili 40 Sk, študenti a dôchodcovia 25, deti 20, vlani sa ceny zvýšili o 5 Sk. Celkovo do Bojníc v roku 2002 prišlo 369 874 návštevníkov, z ktorých bolo 139 058 detí a mládeže. V roku 2000 to bolo vyše 327 500 a o rok len 313 800. Výstavba Záchytného centra pre

zhabané živočíchy

sa ukončila v septembri 2002, do konca roka sa postupne inštalovali klietky, voliéry a technické zariadenia, do ktorých umiestnili chránené živočíchy podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITTES) a pôvodných chránených druhov. Boli to najmä papagáje, ale i vlk, korytnačka močiarna a makak rézus. Celkovo vlani prestavali 16,47 mil. Sk, z čoho kapitálový transfer predstavoval 4,56 mil. Sk. Z Akčného plánu na ochranu biodiverzity bolo použitých 11 mil. Sk. Ostatné umiestnené exempláre CITTES (31 jedincov v 13 druhoch), ktoré sa ešte nestali majetkom štátu, sa neuvádzajú, pretože sa na ne vzťahuje rozhodnutie ministra životného prostredia č.44/2001-1.1. o utajovaných skutočnostiach. Náklady na zhabané, zaistené a prepadnuté exempláre vlani dosiahli 1,14 mil. Sk. Najviac, okrem miezd, predstavovali výdavky na spotrebu jadrových krmív, ovocia a zeleniny. Na záchytné centrum v roku 2001 smerovalo 18,3 mil. Sk a vlani to bolo 16,4 mil. Sk. Hodnotu stavby vyčíslili na 35,2 mil. Sk. Jeho kapacita umožňuje prijať okolo 50 cicavcov, malých i veľkých, do 300 vtákov v závislosti od ich veľkosti, asi 200 korytnačiek, do 60 jašterov a až 500 exemplárov rýb. Centrum je schopné prijať všetky

chránené živočíchy,

ktorých skonfiškovanie pripadá do úvahy na území Slovenska. Pre najmenšie bezstavovce vyčlenili jednu miestnosť, najviac priestoru môžu využiť vtáci, najmä papagáje, ktoré sú najčastejším predmetom nelegálneho obchodovania alebo chovu. Kapacita centra je podmienená veľkosťou exemplárov či možnosťami ich chovu. Zoo plní, podľa riaditeľa, aj ďalšiu úlohu - odber a starostlivosť o hendikepované chránené živočíchy, kontroluje ich vypúšťanie do prírody po rehabilitácii. Za sledované obdobie prevzali do opatery 41 exemplárov, medzi nimi medveďa hnedého, bociany biele, jastrabov, sovy, labute aj jedného orla krikľavého. Do prírody vypustili napríklad

jastraba, bociana,

belorítky domové. Náklady na tieto hendikepované živočíchy sa vyšplhali na vyše 650-tisíc Sk. Aby zoo bola konkurencieschopná a kopírujúca prinajmenej európske kritériá kvality, jej 76 pracovníkov zaradili do systému vzdelávania. V obsahovej rovine je systém determinovaný najmä počtom chovaných druhov živočíchov. Ročne v zoo pribudne minimálne päť nových druhov, čo si vyžaduje sústavné osvojovanie nových poznatkov. Súčasťou koncepčných zámerov na tento rok podľa manažmentu bolo i spracovanie Stratégie výchovy a vzdelávania k ochrane prírody na roky 2003 až 2006 a návrh zamerania úloh prevencie kriminality v zoo na spomínané roky. V Bojnickej zoo sa zamerali aj na projekt využitia informačných technológií na vzdelávanie v európskych zoo. V roku 2003 čaká túto organizáciu zapojenie do spomínaného projektu a to textami v slovenskom jazyku tak, aby webové stránky boli sprístupnené aj ošetrovateľom v ostatných zoo Únie českých a slovenských zoo bez znalosti cudzích jazykov. K prioritám zoo patrí posilňovať verejnú mienku o ohrozenosti veľkého počtu druhov živočíchov, o ich prirodzenom prostredí. Zdravý genofond chovaných zvierat zabezpečuje výmenou a predaj jedincov. Rozvíja

vlastnú odbornú činnosť, najmä pri sledovaní populácie rysa ostrovida. V chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra sa podarilo stanoviť približný počet trvalo usadených jedincov. Presnejšie určenie polohy, veku a pomeru pohlaví je však na súčasnej úrovni výskumu v SR prakticky nemožné. V rámci výskumu sa potvrdila selekcia najmä v zime slabších jedincov raticovej zveri a v lete vyšší podiel drobnejšej koristi. Vyhodnotená bola variabilita karpatského rysa a dostatočná variabilita našej pôvodnej populácie v porovnaní s rysmi v Európe. Dnes už len málo ľudí v rozvinutých priemyselných krajinách má možnosť pozorovať živočíchy priamo v de. Prevažná časť mestskej populácie nemá takmer vôbec príležitosť vidieť väčšie druhy živočíchov a tešiť sa z ich prítomnosti. Aj preto sa zvyšuje „hlad“ po kontakte s prírodou, ako i záujem o domáci chov zvierat, a to najmä v mestách. Práve túto potrebu plní a chce plniť i naďalej Bojnická zoo. Príjmy z tejto činnosti (jazda na koníkoch, športové ihrisko a podobne) tvorili 39,13 % z výnosovej časti rozpočtu. Tieto činnosti sú stáleho alebo dlhodobého charakteru a pokrývajú približne 95 % činnosti organizácie. Náklady vlani boli 31,7 mil. Sk, výnosy 31,8 mil. Sk. V zoo vlani zaznamenal najväčšie zmeny rajón cicavcov. Nové zvieratá súviseli práve s novým pavilónom opíc. Zoo napríklad získala orangutana bornejského a lemura vari. Zaujímavou udalosťou bolo aj privítanie 18-miliónteho návštevníka zoo. Dňa 26. augusta 2002 sa ním stal školák z Prievidze Peter Hlavačka.

Eva Berčíková