Keď je dedičstvo hrozbou

„Som ako obohratá vinylová platňa, bohužiaľ, nikto ma nepočúva, resp. vypočuje, ale málokto chce riešiť problémy, ktoré pre mesto vznikli odchodom Sovietskej armády v roku 1991,“ konštatuje primátor. Po ich odchode sa otvorila otázka ropných látok v podzemí, pričom podľa poznatkov S. Koreňa sa z neho doteraz vytiahlo 188-tisíc litrov ropných látok, ale ešte tam veľa zostalo. Druhým problémom je nevytriedená skládka odpadového materiálu, ktorá má obsah 21-tisíc m3 odpadu, pričom je podozrenie na kontaminované látky a tiež podozrenie na priesaky nebezpečných látok do podzemia. Obrovské smetisko dosahuje miestami až 7-metrový násyp, a to vo vzdialenosti 50 až 70 metrov od rieky Hron. Ak by došlo k živelnej pohrome, môže sa pre obyvateľov skončiť s nedozernými následkami, a to v celom Povodí Hrona. Existuje i projekt na sanáciu tohto územia, avšak stále sa vynára jediný problém, a to sú peniaze. Čerpanie podzemných vôd zabezpečovalo MO SR, prešlo to pod MŽP SR, a to peniaze nemá. Primátor rokoval v januári tohto roka aj s Lázslóom Miklósom, ministrom životného prostredia, avšak opäť bezvýsledne. Písomne sa v týchto dňoch obrátil aj na predsedu vlády i s priloženou dokumentáciou. Sliačanov trápil v uplynulých obdobiach aj hluk z preletu lietadiel, dnes je to o niečo lepšie, pretože lietadlá sú v takom technickom stave, že sa využívajú, podľa neho, denne len dve až tri. Letecká základňa je výhodná v tom, že dá prácu asi 400 obyvateľom mesta. Po odchode Sovietov je v Sliači sídlo stíhacieho letectva SR, pričom ide asi o 2000 ľudí. Cvičné lety sa začínajú v lete, keď sú dlhé dni, až po 21.00 hod. a lietadlá pristávajú pred 23.00 hod., čo býval problém pre obyvateľov, ale aj kúpeľných hostí. A keďže hluk sa pohyboval od 85 do 100 decibelov, týkal sa vo Zvolenskej kotline asi 130 000 ľudí, ktorí stále žijú v sťažených podmienkach.