Doháňame stratený čas

Srbsko je opäť perspektívnym partnerom

Predseda Srbskej hospodárskej komory Radoslav Veselinovič a predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók podpísali včera v Bratislave dve dohody, ktoré by mali dať novú váhu a dynamiku hospodárskej spolupráci medzi dvoma krajinami. Zmluva o spolupráci medzi komorami, ako aj tá o založení zmiešanej komisie by mali podľa prítomných pomôcť, aby sa vzájomná tovarová výmena aspoň priblížila úrovni spred tragických udalostí na Balkáne koncom 90. rokov. V roku 1989 obchodná výmena medzi bývalou Juhosláviou a bývalým Československom predstavovala 1,4 mld. USD, v minulom roku SR i Srbsko a Čierna Hora zaznamenali obrat len 140 mil. USD. Podľa veľvyslanca SČH v Bratislave Miroslava Kopečného je aj to o 3,17-krát viac ako v roku 2001 a dokonca o 8-krát viac ako v roku 2000. No P. Mihók zároveň upozornil, že dynamika vzťahov je omnoho väčšia ako ich váha. Na Srbsko a Čiernu Horu vlani pripadalo len 0,5 percenta slovenského exportu, čím sa Belehrad zaradil až na 23. miesto v rebríčku krajín dovozcov zo SR. So slovenským importom z SČH je s 0,09 percenta a 43. miestom situácia ešte horšia. Pokiaľ ide o komoditnú štruktúru, Slovensko dováža hlavne rafinovanú meď, chemické a poľnohospodárske produkty, zatiaľ čo v opačnom smere vyváža polotovary zo železa a z ocele, chemické výrobky, lepenku či papier.

Súčasťou delegácie Srbskej hospodárskej komory v Bratislave bolo včera aj 15 popredných srbských firiem, ktoré sa v rozhovoroch s konkrétnymi slovenskými partnermi pokúsili nadviazať, respektíve posilniť spoluprácu so Slovenskom. Predseda novosadskej regionálnej hospodárskej komory Dragan Lukač očakáva, že firmy zo severosrbskej oblasti Vojvodina, ktorú on zastupuje, nadviažu úspešné kontakty s firmami zo Slovenska, najmä z Bratislavy a okolitých miest. Podľa neho veľké možnosti ponúka oblasť poľnohospodárstva. „Podnikatelia sa rýchlo navzájom identifikovali, či už na základe oblasti pôsobenia alebo druhu výrobkov. Myslím si, že dôjde k skutočnému oživeniu spolupráce aj preto, že už neexistujú problémy sankcií a zatvoreného srbského trhu,“ tvrdí D. Lukač. Pokiaľ ide o colné a legislatívne prekážky vzájomného obchodu, tieto D. Lukač nevníma ako zásadný problém, navyše je presvedčený, že témami ďalších bilaterálnych rozhovorov medzi Belehradom a Bratislavou bude práve znižovanie ciel a odstraňovanie iných obchodných bariér. Čo sa týka konkrétnych projektov spolupráce, A. Lukač okrem iného za perspektívnu označil myšlienku otvorenia hypermarketu Jednota v Novom Sade.

Rastislav Boldocký