GABČÍKOVU NEPOMÔŽE

Podľa zmluvy o výstavbe a prevádzke sústavy Vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977, ktorej platnosť potvrdil aj medzinárodný súdny dvor v Haagu, ako aj štatútu splnomocnenca pre túto stavbu, projektovú, stavebnú a prevádzkovú činnosť diela riadia splnomocnenci vlád Slovenska a Maďarska. Naša strana sa toho dôsledne pridŕža. Maďarská vláda však funkciu svojho splnomocnenca zrušila a dostala sa sama so sebou do rozporu, či porušuje alebo neporušuje rozsudok Haagu, a tým aj spomínanú zmluvu. Stanovisko nášho splnomocnenca vlády Ing. Dominika Kocingera je jednoznačné. Zrušenie tohto postu u našich partnerov je porušením rozsudku, zmluvy, ako aj medzivládnej dohody o štatúte splnomocnencov. „Maďarská strana neurobila doteraz žiadny konštruktívny krok,“ povedal nám D. Kocinger. „Aktívna je iba spolupráca pri plnení dohody o dočasných technických opatreniach a prietokoch do starého koryta Dunaja a Mošonského ramena z apríla 1995, ako aj monitorovaní vplyvov prevádzky Vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Splnomocnenci vlád mali zriadené tzv. spoločné operatívne skupiny (SOS), v ktorých boli ad hoc zastúpení odborníci na riešenie projektových, stavebných a prevádzkových činností. Na slovenskej strane je zachovaný splnomocnenec, ako aj SOS. Sme pripravení okamžite rokovať o každej otázke, ktoré boli dohodnuté, bez ďalšieho vládneho alebo politického rozhodovania,“ prízvukuje vládny splnomocnenec.

Na otázku, aké sú zámery maďarskej strany v rokovaniach o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, reaguje náš vládny splnomocnenec aj odvolaním sa na maďarské médiá, v ktorých odznel názor, že spása Szigetközu (malý žitný ostrov v Maďarsku) je vo vytvorení národného parku. Podľa iného názoru na základe rozsudku Haagu má vraj Maďarsko právo na 50 percent vody Dunaja. D. Kocinger však popiera pravdivosť tohto tvrdenia, lebo v záveroch súdu sa nič také nespomína. „Pokles hladín spodných vôd pozdĺž Dunaja od prehrádzky pri Dunakiliti po Sap má riešiť podľa platnej zmluvy maďarská strana ďalšími prehrádzkami. O tom treba v prvom rade rokovať a nie iba o zvýšení prietokov,“ dodáva náš vládny splnomocnenec. Informoval nás aj o niektorých záveroch nedávnej konferencie v Dunaségu. Odznel tam názor, že medzi materiálmi, ktoré má k dispozícii úrad predsedu vlády Maďarskej republiky, sa nenašli také, ktoré by analyzovali politikmi pripomínanú ekologickú katastrofu a slúžili by ako základné východisko pri odstraňovaní škôd. Z týchto a ďalších podkladov možno podľa splnomocnenca vlády SR urobiť viaceré závery: Maďarská strana porušuje rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v Haagu nerešpektovaním zmluvy z roku 1977, ale aj štatútu splnomocnenca, zjednodušuje plnenie rozsudku na zvýšenie prietokov do starého koryta Dunaja a anulovanie škôd, pričom čaká, že všetko vyrieši vstup Slovenska a Maďarska do EÚ.

V maďarskej tlači sa objavil názor, že pripojenie sa Slovenska a Maďarska k Európskej únii by mohlo byť zárukou záchrany Szigetközu, lebo EÚ nemôže dovoliť, aby sa zničilo toto spoločné bohatstvo Európy, keďže ide o významný vodný biotop. Pritom z povahy medzištátnej zmluvy vyplýva, že ani Európska únia ju nemôže meniť, a rovnako tak ani rozhodnutie súdu v Haagu, ktorý potvrdil jej platnosť. Toto rozhodnutie musí rešpektovať. Ide totiž o tzv. prezidentskú zmluvu registrovanú v OSN, a tak má absolútnu prioritu pred všetkými inými zmluvami. Zmeniť sa môže len po vzájomnej dohode jej účastníkov. A čo sa týka malého žitného ostrova, v Maďarsku niektorí očakávajú, že po vytvorení národného parku by Slovensko muselo zabezpečiť ekologické minimum vody do starého koryta rieky. Pritom však v niektorých dokumentoch maďarská strana priznáva, že 400 kubických metrov vody za sekundu je viac ako potrebné ekologické minimum, ktoré púšťame do pôvodného koryta. „Z tohto všetkého vyplýva aj snaha presunúť v rámci kompetenčného zákona vodné hospodárstvo a v rámci toho skryto aj splnomocnenca vlády SR z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia, čo by bol akt kompatibilný s postupom maďarskej strany,“ vysvetľuje D. Kocinger.

V tejto súvislosti je pozoruhodné, ako rezorty pôdohospodárstva a životného prostredia začínajú „šibrinkovať“ s funkciou splnomocnenca vlády. Pritom podlieha podpredsedovi vlády (I. Miklošovi). Aj keby vodné hospodárstvo definitívne a bez rozporu prešlo z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia, splnomocnenec nie je podriadený rezortným záujmom, hoci svoje sídlo má v budove ministerstva pôdohospodárstva. On bol totiž vymenovaný samostatným rozhodnutím vlády, čo si zrejme kabinet uvedomuje, ale spomínané ministerstvá asi nie.

Vladimír Turanský