Strašiak - deflácia

Predstava čoraz nižších cien tovarov a služieb určite vykúzli na tvári spotrebiteľa, predovšetkým toho slovenského, slastný úsmev. Absolútne opačné asociácie s týmto javom majú ekonómi, pretože v skutočnosti predstavuje omnoho väčšie nebezpečenstvo ako jej protipól - inflácia. Nepretržité znižovanie cenovej hladiny v dlhšom časovom období, ako je deflácia definovaná, môže veľmi ľahko roztočiť kolotoč úpadku, ktorý sa dá zastaviť iba veľmi ťažko. Klesajúce ceny motivujú spotrebiteľov k odkladom nákupov a nízky dopyt vyústi v obmedzenie investovania podnikateľov. S klesajúcimi cenami sa znižujú aj zisky, čo má za následok prepúšťanie pracovníkov. Vyššia miera nezamestnanosti, prirodzenie, vedie k ďalšiemu znižovaniu výdavkov spotrebiteľov.

Ústi do úpadku

Takmer nevyhnutným následkom deflácie je recesia. Táto hrozba sa v poslednom čase šíri po celom svete a predstavuje významné nebezpečenstvo iba pre ťažko sa zmáhajúcu globálnu ekonomiku. Podľa správy Medzinárodného menového fondu (MMF) sú príčinou spomínaného problému nízke povojnové miery inflácie, zastavenie niekdajšieho trendu prudkého nárastu cien akcií, napätie v bankovom sektore niektorých krajín a oslabovanie rastu úverov. Nemeckí analytici už niekoľko mesiacov upozorňujú na nebezpečenstvo, ktoré na oslabenú nemeckú ekonomiku z tejto strany číha. Na poplach v nedeľu zatrúbil MMF, keď zaradil Nemecko z hľadiska hrozby deflácie do skupiny vysokorizikových krajín.

Východiskom pre ohlasovanie stupňujúceho sa nebezpečenstva je slabá výkonnosť nemeckej ekonomiky. Podľa prognóz vzrastie HDP tejto krajiny v budúcom roku iba o 0,5 %. Inflácia tretej najväčšej ekonomiky sveta predstavuje v súčasnosti necelé 1 %. Pokles výkonnosti nemeckej ekonomiky a pád cien spotrebiteľských tovarov by mohol deštruktívny kolotoč deflačného vývoja naštartovať.

Chýbajú zbrane

Ochromená ekonomika, rastúca nezamestnanosť a napätá situácia v bankovom sektore tejto krajiny výrazne obmedzujú možnosti boja s neželaným javom. Riešenie by mohlo priniesť uvoľnenie menovej politiky. Zníženie úrokových sadzieb by zvýšilo množstvo peňazí v obehu a rastúci dopyt spotrebiteľov by mal za následok inflačné tlaky. Podľa nemeckého denníka Handelsblatt však ťažká situácia, v ktorej sa Berlín nachádza, nie je dostatočným dôvodom pre Európsku centrálnu banku (ECB) na to, aby k zníženiu úrokových sadzieb pristúpila. Rázne kroky ECB sa dajú očakávať až v prípade bezprostrednej hrozby tejto deflácie pre celú Európsku menovú úniu. Možnosť anticyklickej výdavkovej politiky ako efektívnej zbrane vopred vylučuje finančné hospodárenie spolkovej vlády.

Hoci nie tak bezprostredne, hrozba deflácie sa týka aj iných európskych ekonomík, a to hlavne Belgicka, Fínska, Nórska, Portugalska, Švédska a Švajčiarska. Do rovnakej kategórie patrí aj USA. Vysokému riziku prepuknutia tohto problému musí čeliť Japonsko, Hongkong, Taiwan.

Ľubica Martauzová