4- mlieko

Zlepšovali ho aj elektrošokmi

Otázka času, kedy bude aj geneticky upravené

Po biomlieku, teda „čistom“ produkte, príde na trh pravdepodobne aj geneticky upravené mlieko. Ako informoval časopis Nature Biotechnology, novozélandskí vedci prvýkrát klonovali kravy, ktorých genetická výbava bola predtým zmenená. Cieľom bolo získať mlieko so zvýšeným obsahom bielkoviny kazeín a lepšou tepelnou odolnosťou. Genetické zmeny kravskej DNA sa doteraz robili so zámerom získať z mlieka farmaká. vy sa tak vlastne stali chemickými továrňami. Vedci zabudovali genetickú informáciu pre účinnú látku do DNA tak, že žiadané molekuly boli obsiahnuté v mlieku. Táto technika sa nazýva pharming (od slova farmár).

Klonovanie je najrýchlejší spôsob rozmnožovania takýchto kráv než ich kríženie s normálnymi zvieratami. Götz Laible z výskumného centra Ruakura firmy AgResearch v Hamiltone prvýkrát klonoval kravy preto, aby zlepšil kvalitu samotného mlieka. Do DNA izolovaných buniek pridal kópie bielkovín beta-kazeín a kapa-kazeín. Tieto bunky potom vložil do vajíčok, ktorým predtým odstránili jadro. Vajíčka boli následne stimulované elektrošokmi, aby sa delili. Z nich vzniknuté zárodky implantovali do materníc kráv. Podobným spôsobom vznikla v roku 1997 prvá klonovaná ovca Dolly. Výsledkom experimentu bolo jedenásť klonovaných kráv. Deväť z nich produkovalo mlieko obsahujúce o osem až dvadsať percent beta-kazeínu viac ako bežné mlieko. Podiel kapa-kazeínu bol dvakrát vyšší. Takéto mlieko má podľa Laibla výhody pri výrobe syra. Viac proteínu totiž znamená, že z litra mlieka sa získa viac syra. Čím viac beta-kazeínu mlieko obsahuje, tým rýchlejšie sa zráža. Kapa-kazeín zasa zvyšuje tepelnú odolnosť mlieka.

Odborníci sa nazdávajú, že o kravy by mohli prejaviť veľký záujem zástupcovia agropotravinárskeho priemyslu. Vedci, aby sa dostali k takémuto konštatovaniu, museli vykonať dve operácie - génovú manipuláciu a klonovanie. V súčasnosti sa novozélandskí vedci usilujú dokázať, že kravy produkujúce génovo manipulované mlieko sa dajú priviesť na svet vo veľkom množstve. Predbežne klonovaná krava, určená na produkciu syra, bude musieť zaujať trpezlivo miesto v rade zvierat, ktoré za uplynulé desaťročie už vzišli z laboratórií či už klonovaním, alebo génovou manipuláciou. Vedci totiž musia preskúmať, či skutočne takto vyprodukované zvieratá nie sú škodlivé pre človeka.