KTO POŽIADA O PREDBEŽNÉ (SÚDNE) ROZHODNUTIE?

Odborári v piatok 23. mája zablokujú všetky najdôležitejšie hraničné priechody medzi Slovenskom a susednými štátmi, s výnimkou Ukrajiny. Koordinátorom akcie je OZ KOVO. Najprv teda názory jeho predsedu E. Machynu, a potom niekoľko otázok pre príslušných štátnych činiteľov, ale aj podnikateľov a súkromné osoby, ktorých sa tento „odborársky protest“ bude bytostne týkať. Inak povedané, spôsobí im aj škody značného rozsahu.

„Akcia je schválená, čiže 23. mája od desiatej hodiny minimálne do štrnástej hodiny. Bude to štrnásť hraničných priechodov. Na jednotlivých priechodoch bude toľko odborárov, koľko bude potrebných. Na každom približne od 80 do 300 ľudí. Tam, kde je úzka cesta, ich bude menej, ale napríklad na priechode v Kútoch viac. Blokácia bude napevno, to znamená, že nebude možnosť prejsť ani z jednej, ani druhej strany. Jedine koho by sme pustili, sú policajti, sanitky alebo hasiči,“ povedal pre Hospodársky denník predseda OZ KOVO Emil Machyna. Na našu otázku, či okrem pracovníkov z podnikov združených v Odborovom zväze KOVO sa na akcii zúčastnia aj z iných odborových zväzov, Emil Machyna uviedol, že na blokácii budú aj zástupcovia potravinárov, stavbárov, chemikov, energetikov, železničiarov, baníkov, zdravotníkov a služieb.

O dôvodoch na túto akciu Emil Machyna hovorí, že argumenty odborárov, predkladané na tripartite, nie sú braté do úvahy. „Vypočujú nás, rokuje sa, ale takmer nie sme úspešní v tých návrhoch, ktoré predkladáme. Je to tak zo strany vlády, ale aj zamestnávateľov v rámci kolektívneho vyjednávania. Chceme, aby sa minimálna mzda po určitom období rovnala výške 57 až 60 percent priemerného zárobku na Slovensku, čo je suma približne 8100 korún. Sme však ochotní o nej rokovať a postupne sa k nej dopracovať. Dôvodom je aj otázka valorizácie všetkých sociálnych dávok a životného minima a dávok v nezamestnanosti každoročne o výšku inflácie. Tak, aby nenastal pokles reálnych príjmov. Myslíme si, že to je minimum, čo by vláda mala garantovať ľuďom, ktorí sú odkázaní alebo vychovávajú deti. Aby zákony, ktoré sa prijímajú v daňovej a sociálnej oblasti, nemali dosah na najslabšie skupiny ľudí.“ V tejto súvislosti uviedol príklad z daňovej oblasti. Podľa E. Machynu všetkých, ktorí zarábajú mesačne menej ako 20 000 Sk, postihne zvýšenie životných nákladov v rámci zmeny DPH a spotrebných daní. „Nie sme proti tejto reforme, ale chceme k nej pristupovať inou formou, aby dôsledky neznášali najslabšie príjmové skupiny.“ Predseda OZ KOVO uviedol, že na dosiahnutie uvedenej výšky minimálnej mzdy by boli adekvátne dva roky.

V súvislosti s právom na štrajk E. Machyna pripomenul, že čo nie je Ústavou SR zakázané, to je dovolené. „Štrajk nie je ústavou zakázaný, je dovolený. Jediný, ktorý je následne legislatívou upravený, je štrajk za kolektívne vyjednávanie. Ten je jasne definovaný, akým spôsobom. Tento zákon v tomto roku možno využijeme, lebo sme sa nedohodli v kolektívnom vyjednávaní s elektrikármi, uvidíme, ako to dopadne so strojármi.“ O prípadnom júnovom celoslovenskom štrajku odborárov ešte nie je rozhodnuté, verdikt prinesie až snem KOZ.

Bezbrehosť demokracie v niektorých štátoch inšpiruje, ale to ešte neznamená, že sa jej musíme podvoliť. Predpokladajme, že štátni činitelia, osobitne minister vnútra V. Palko a minister dopravy P. Prokopovič, ale aj samosprávne orgány vnímajú, že je tu snaha o obmedzenie práv iných občanov, trebárs aj o rušenie pokojného stavu, a najmä o poškodenie firiem aj jednotlivých občanov konkrétnym aktom. Nátlakom, proti ktorému sa treba brániť. Jestvuje totiž aj taký, keď už nie iný, priam prozaický paragraf v Občianskom zákonníku, v ktorom sa hovorí o sebaobrane so snahou zabrániť škode. Takže uvidíme, čo poradia alebo už poradili slušne platení právnici rezortov, aby odborári pochopili, že nejde o kolektívne vyjednávanie, ani o sväté právo na štrajk, ktoré, žiaľ, naše zákony neupravujú do detailov. Keď E. Machyna tvrdí, že to, čo nie je zakázané, je dovolené, a je organizátorom akcie, ktorá má poškodiť záujmy firiem a iných občanov, tak mu treba dať jasne najavo, že právo iných nemôže byť na úkor iných občanov. Uvidíme, či zainteresovaní štátni činitelia a celý rad ďalších zodpovedných za veci verejné vyrieši „roztatárenosť“ kovákov alebo prídu s riešeniami opäť neskoro. To však nič nemení na tom, že odborári majú právo štrajkovať, a v nejednom smere by sa s nimi dalo diskutovať, veď ide o kvalitu života niekoľko tisíc ľudí. Keď odborárski predáci nemajú na to, aby boli úspešní za okrúhlym stolom, a konečne sa zbavili bezbrehej arogancie, ktorú potvrdzuje o. i. požiadavka na minimálny osemtisícový plat, tak si myslia, že môžu všetko.

(Hd, tu, vs)