Víťaz nie je stále jasný

Prehráva dolár boj s eurom alebo je to úplne ináč?

Americkej mene sa v posledných dňoch na devízovom trhu na prvý pohľad príliš nedarí. Kto v minulosti dôveroval americkému doláru a uložil svoje prostriedky do tejto meny, v súčasnosti prichádza o lukratívny výnos z minulých rokov. Hodnota na hlavnom menovom páre EUR/USD sa dostala na začiatočnú úroveň z januára roku 1999, keď euro prvýkrát vstúpilo do nebezpečných devízových vôd. Vďaka tomu sme aj my mohli vidieť na domácom trhu úkaz nie často videný, keď slovenská mena (bez väčšej zásluhy) sa oproti doláru posilnila v priebehu jedného dňa takmer o korunu. Jednoducho sa v posledných dňoch karta na devízovom trhu obrátila v neprospech dolára. Je však táto situácia automaticky pre eurozónu priaznivá a pre najväčšiu ekonomiku sveta nevýhodná?

Podľa názorov analytikov z rôznych bánk, ktoré včera v hojnom počte prezentovala nemecká tlač, sa situácia na hlavnom páre čoskoro nezmení. Dokonca sa očakáva, že dolár sa bude naďalej oslabovať až k úrovni 1,45 USD/1 EUR. Takýto názor má napríklad analytik Deutsche Bank Michael Rosenberg a dodáva, že takúto hodnotu euro dosiahne v priebehu najbližších 18 mesiacov. Experti Goldman Sachs predpokladajú, že výmenný pomer bude kulminovať pri hodnote 1,35 USD/1 EUR. Ekonómi spoločnosti Merril Lynch očakávajú, že kurz nebude horší ako 1,33 USD/1 EUR.

Na základe týchto informácií by sa mohlo zdať, že ekonomiku Spojených štátov čakajú krušne chvíle. Naopak, USA týmto spôsobom môžu len získať, keď cieľom administratívy Georga Busha je podporiť najväčšie svetové hospodárstvo na jednej strane zvýšením exportu a na druhej strane znížením importu. To má práve docieliť lacný dolár. Jednoducho, Spojené štáty sa už nesnažia spasiť globálnu ekonomiku, ale chcú prednostne vyriešiť problémy na domácej pôde. „Doteraz prichádzal dopyt hlavne z USA, teraz sa musí zvyšok sveta postarať sám o seba,“ komentoval súčasnú situáciu na devízovom trhu analytik Robert Sinche. Je nutné poznamenať, že tento dopyt bol doteraz z veľkej časti financovaný prílevom kapitálu do USA práve z tohto zvyšku sveta.

Zníženie hodnoty americkej meny oproti ostatnému svetu neodštartovala centrálna banka, ale administratíva prezidenta Georga Busha. Minister financií John Snow sa minulý týždeň fakticky rozlúčil s toľko presadzovanou politikou silného dolára, ktorá žala úspech v čase ekonomického boomu, no dnes je USA viac na príťaž. Snow už pred týždňom avizoval možné zmeny v pohľade súčasnej vlády na silu dolár. Cez víkend diplomaticky ozrejmil pojem slova „silný“. Podľa neho silný dolár už nie je synonymom vysokého kurzu dolára oproti ostatným menám. „Silný“ chápe v spojení s dôverou verejnosti, firiem a štátov v americkú menu. Vďaka tejto zmene sa „silný“ dolár prepadol na viac ako 4-ročné minimá.

Európu dnes akosi netrápi silné euro. Prezident nemeckej centrálnej banky a člen bankovej rady ECB Ernst Welteke nevidí z krátkodobého hľadiska v silnej spoločnej mene nijaké riziko. „Neznepokojuje ma to,“ citujú Weltekeho nemecké médiá. Riziko tu predsa je. Veď len nedávno MMF upozornil Nemecko pred pádom do deflácie a práve vysoká výmenná hodnota eura oproti doláru, keď sa zlacňuje dovoz, riziko deflácie ešte viac zvyšuje. Táto situácia spolu s bombastickými vyhláseniami analytikov o predpokladanom kurze oboch hlavných mien bude tlačiť ECB k tomu, aby konečne znížila úrokové sadzby.

Súčasná situácia na devízovom trhu síce môže vyhovovať obom stranám, keď silné euro navonok získava stratenú kredibilitu a slabý dolár pomáha rozbehnúť ekonomiku. Na druhej strane však takýto stav prináša vážne riziká. Zníženie hodnoty dolára síce môže pomôcť vysokodeficitnej obchodnej bilancii, problém príliš vysokého schodku štátneho rozpočtu to však nerieši.

Marcel Laznia