ÚNIA ÁNO, EURO NIE

Kandidátske krajiny už dnes môžu odpočítavať dni, ktoré ich delia do prijatia medzi ekonomicky vyspelú časť starého kontinentu. Ak sa nestane nič nepredvídateľné, v máji na budúci rok sa v spoločnej únii formálne stretne už 25 štátov. Ešte stále sa však desať kandidátov nebude môcť rovnať s terajšími členmi únie. Medzi starými a novými štátmi EÚ budú existovať pomyselné, ale aj reálne hranice. Napríklad ešte zopár rokov nebude existovať voľný pohyb osôb, ktorý je, mimochodom, jedným zo základov EÚ. V dôsledku toho aj po máji 2004 pri prekročení hranice smerom na západ budeme potrebovať pas a Slováci si nebudú môcť slobodne vybrať zamestnanie v hociktorej krajine jednotnej Európy. Zároveň „neslobodný“ pohyb osôb stojí jednoznačne proti myšlienke skorého vstupu do Európskej menovej únie (EMÚ) a zavedenia spoločnej meny kandidátmi. A práve tam sa upierajú zraky mnohých ekonómov, bankárov aj politikov z týchto krajín.

Medzi budúcimi členmi EÚ už niekoľko mesiacov môžeme sledovať rivalitu o to, kto skôr prijme euro. Centrálni bankári, ale aj politici sa snažia rôznymi argumentmi presvedčiť verejnosť, že vstup do EMÚ je záležitosťou niekoľkých rokov. Aj keď medzi ekonómami z kandidátskych krajín existujú odporcovia skorého prijatia eura (za všetkých spomeňme aspoň terajšieho prezidenta ČR Václava Klausa), čoraz viac zamietavých hlasov prichádza práve z terajšej únie. Vyspelá Európa jednoducho stále hlasnejšie budúcim členom oznamuje: únia áno, ale euro (zatiaľ) nie.

Petro Solbes, európsky komisár pre menové otázky, je práve ten človek, ktorý kandidátom čoraz otvorenejšie hovorí, že eura sa tak čoskoro nedočkajú. Začiatkom decembra minulého roka budúcim členom diplomaticky odporučil, aby prijatie eura nechápali ako svoju prioritu. Zároveň dodal, že niektorým krajinám môže trvať až 20 rokov, než dosiahnu ekonomickú úroveň terajších členov. „Nemôžem vylúčiť, že jeden alebo dva štáty budú mať euro už v roku 2007, väčšina z nich to však nedokáže,“ povedal minulý rok Solbes. Tieto slová vyslovil v čase, keď pre členov únie, ktorí neprijali euro, platili isté pravidlá, týkajúce sa vstupu do EMÚ. Krajiny snažiace sa zapojiť do menovej únie by mali zotrvať v takzvanom dvojročnom prechodnom období (ERM 2), počas ktorého sa kurz ich mien oproti euru môže hýbať v dosť širokom pásme plus/mínus 15 %. Splnenie tejto podmienky by mnohým kandidátom nerobilo problémy, a tak čisto teoreticky by už v roku 2006 mohli niektoré z nich klopať na brány menovej únie. Eurozóne, ktorá zápasí s vlastnými ekonomickými problémami, a ktorej nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman predpovedá skorý zánik, sa takýto scenár nepozdáva. Aj preto Solbes tento týždeň pre niekoho celkom prekvapujúco avizuje zmenu podmienok na vstup kandidátov na vyššiu „euroúroveň“.

Pre terajších kandidátov už nebude platiť liberálny výmenný mechanizmus ERM 2, ale vrátia sa pekne pred rok 1993, keď bol v kurze striktný mechanizmus s pásmom oscilácie len plus/mínus 2,25 %. Niektorých predstaviteľov budúcich členov prezentovaný dvojaký meter značne rozrušil. Guvernér NBS Marián Jusko však podľa TASR spochybňuje, že by EÚ pre kandidátske krajiny naozaj chcela zúžiť fluktuačné pásmo pre zafixovanie ich mien k euru pred prijatím tejto spoločnej meny.

Ak sa nové krajiny únie rozhodnú vstúpiť do nového ERM 2, minimálne počas dvoch rokov budú musieť udržiavať svoj kurz vo veľmi úzkom pásme. Centrálne banky sa tak napríklad nebudú môcť plne sústrediť na cielenie inflácie a zároveň existuje celkom reálna možnosť špekulatívnych útokov na takéto meny. Mimochodom, v roku 1992, keď krajiny únie pre svoje meny používali práve odporúčané pásmo plus/mínus 2,25 %, sa britská libra a talianska líra nevyhli úspešnému špekulatívnemu útoku Georga Sorosa. Dôsledkom zmeny podmienok tak bude, že kandidáti odložia bokom myšlienky o skorom zavedení eura.

Na prvý pohľad sa zdá, že únia má dvojaký eurometer. Zmenou podmienok však chce vyspelá Európa vyslať kandidátom jasný signál o neponáhľaní sa so vstupom do EMÚ. Eurozóna tak získa dostatok času na riešenie ekonomických problémov a kandidáti budú mať možnosť sústrediť sa na reálne (nielen nominálne) dobiehanie vyspelej Európy.

Marcel Laznia