Pán minister, poraďte mi

Zakliate eurofondy, bezradní podnikatelia píšu priamo šéfovi rezortu

Som obyčajný človek. Mám päť hektárov pôdy. Rád by som sa zapojil do projektov EÚ a s pomocou dotácií podnikal. Čítam tie diskusie a nerozumiem ničomu. Na regionálnom odbore mi strčia do rúk zákon - jeden, druhý a myslia si, že mi pomohli. Neexistuje nejaká „kuchárka“, zjednodušený návod, ako postupovať, ak chovám dobytok, napríklad tri kravy na mlieko, alebo chcem vysadiť lesný porast na ploche dva hektáre. Ako začať, keď mám myšlienku, viem si to spočítať? Potreboval by som vzorový projekt. Zdá sa mi však, ako keby som chcel kilo zlata. Ďakujem (za odpoveď), Jozef J. Tento mail sa objavil na stránke ministerstva pôdohospodárstva a hovorí za všetko a za mnohých. Drobní podnikatelia sú bezmocní. Vlastnou vinou, alebo vinou úradníkov? Kto na koho zvalí príčinu jeho bezmocnosti? Pred niekoľkými týždňami zvolal premiér poradu ministrov na zabezpečenie využitia eurofondov. Konštatoval, že sa nesmie stať, aby niektorý z podnikateľov, alebo starosta obce nevedel, ako vstúpiť do „hry“ o európske financie. Uvedený príklad však hovorí za všetko.

Prvé projekty na čerpanie finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ budú môcť koneční prijímatelia podľa aktuálneho stavu príprav predkladať už začiatkom budúceho roku. Ako pred zástupcami štátnych orgánov, samosprávy a neziskových združení uviedol minister výstavby a regionálneho rozvoja László Guyrovszky, čerpanie prostriedkov z eurofondov na prvé schválené projekty sa predpokladá v auguste 2003. V prvom programovacom období, čiže v rokoch 2004 až 2006, by pritom prioritne najväčším prijímateľom pomoci mal byť verejný sektor: štátne orgány, vyššie územné celky, regióny, mestá a obce. Viac ako 1,5 mld. eur, vyčlenených pre úspešné slovenské projekty, bude pritom môcť Slovensko využiť najneskôr do konca roku 2008. V súčasnosti Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR v spolupráci s ďalšími zainteresovanými ekonomickými rezortmi vypracúva základné

postupy a princípy,

podľa ktorých by sa projekty mali pripravovať a následne schvaľovať. Podľa súčasného stavu bude celý proces schvaľovania projektov rozdelený do dvoch etáp. V prvej etape riadiaci orgán každého zo štyroch operačných programov posúdi projekt z formálnej stránky, teda či žiadateľ o finančnú podporu je oprávnený poberať prostriedky z príslušného štrukturálneho fondu (celkom štyri), prípadne z Kohézneho fondu EÚ. V tejto súvislosti jedným z rozhodujúcich kritérií je umiestnenie projektu. EÚ rozlišuje tri cieľové oblasti pomoci: cieľovú oblasť 1 (kde HDP regiónu je nižšie ako 75 % priemeru EÚ), cieľovú oblasť 2 (región so štrukturálnymi ťažkosťami) a cieľovú oblasť 3 (oblasť, v rámci ktorej sa podporuje rozvoj ľudských zdrojov, ale ktorá zároveň nie je cieľovou oblasťou 1). Viac ako 90 % z vyčlenených prostriedkov pre SR sa podľa aktuálneho Národného rozvojového plánu má čerpať v rámci cieľových oblastí 1 (všetky kraje okrem bratislavského). O zvyšné prostriedky môžu požiadať subjekty z bratislavskej oblasti, ktorá je definovaná ako cieľová oblasť 2.

Každý predložený projekt by mal byť zároveň v súlade minimálne s jedným cieľom príslušného operačného programu a mal by zodpovedať aspoň jednej z aktivít definovaných v programovom doplnku príslušného operačného programu. Projekt musí mať definované kvantifikovateľné výstupy a ciele, na základe ktorých ho bude možné hodnotiť, pričom by mal predstavovať dostatočný a udržateľný prínos pre socio-ekonomický rozvoj príslušnej oblasti. Predkladatelia projektu musia byť schopní

preukázať zdroje

na spoločné financovania celého projektu, ako aj dočasného financovania, a to až do uvoľnenia schválenej podpory EÚ. Projekt by pritom nemal byť zameraný na už existujúce aktivity. Vyčlenené prostriedky z príslušného fondu na daný projekt by taktiež nemali byť v rozpore s plánovanými verejnými výdavkami v danej oblasti. Politici však stále hovoria o „makro“ spôsobe a podmienkach aurofondov. Tie však konkrétnemu podnikateľovi nič nehovoria a nepomôžu mu. Agentúra SAPARD počíta s tým, že v tomto roku v rámci predvstupového rovnomenného fondu príde 400 až 450 projektov. Aj uvedený bezradný podnikateľ by sa potreboval zrejme zapojiť cez SAPARD. Ak nepochodí na ministerstve pôdohospodárstva, mal by sa obrátiť priamo na agentúru SAPARD, ktorá tiež sídli v tomto rezorte. Jej pracovníci by mu mali poradiť, ak nepochodil na regionálnom odbore ministerstva. V každom prípade je to podnet pre šéfa rezortu, ktorý by mal konať.

Jedným zo základných problémov prípravy SR na čerpanie štrukturálnych fondov je totiž nedostatočná informovanosť, pričom nejasné sú aj samotné pravidlá budúceho čerpania týchto fondov po vstupe SR do Európskej únie.

Vladimír Turanský