Obnova je o peniazoch

Prichádzajú o príjmy vo vrchole sezóny

„Urobili sme zabezpečenie múru, aby sa mohli nasťahovať do podhradia evakuovaní obyvatelia a mohli otvoriť prevádzky,“ povedala v rozhovore s banskobystrickými novinármi riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. „Musíme však ešte urobiť také zabezpečenie múru, aby mohli prísť aj návštevníci hradu,“ dodala. Z rezervy vlády sa na to malo vyčleniť 9,5 mil. Sk a riaditeľka múzea si ani nepripúšťa inú alternatívu, pretože bez týchto prostriedkov by sa hrad nedal otvoriť. Z jeho prevádzky múzeum financuje aj ďalšie aktivity, pretože prevádzkuje desať ďalších budov, a to všetko si vyžaduje nemalé náklady. V prípade neriešenia problému by nastúpil doslova katastrofický scenár, podľa ktorého by bolo potrebné demontovať expozíciu, obrazové a zbierkové predmety uložiť do depozitov a uzavrieť Trenčiansky hrad. Múzeum by muselo odpojiť elektrickú energiu, pretože by ju nemalo z čoho zaplatiť. Trenčianska samospráva vyčlenila najnutnejšie prostriedky na prevádzku, na celoročnú však nemá peniaze. Pád múru a všetko čo s tým súvisí, prišlo podľa K. Babičovej v najnevhodnejšej chvíli. V minulom roku bola na hrade veľmi dobrá sezóna, a to aj vďaka rytierskym turnajom, ktorých atraktivita zvýšila návštevnosť. Avšak v súčasnosti je múzeum finančne na nule. Doteraz do obnovy investovali 11,5 mil. Sk, ale použili sa, či skôr preklasifikovali aj zdroje, ktoré mal samosprávny kraj pre múzeum na pamiatkovú obnovu Rotundy. Predpokladá sa, že nejaké dva milióny prídu ešte aj od mesta, ale ani to problém definitívne nevyrieši. Je paradoxom, že práce financuje dodávateľ, ktorému múzeum zostáva dlžné za vykonané dielo. Trenčiansky hrad býva v celoročnej prevádzke a návštevne najsilnejšími mesiacmi je vďaka školským zájazdom práve máj a jún. Ročne bývajú zo vstupného na hrade asi 4 mil. Sk. O to momentálne múzeum prichádza, navyše bude treba vhodne uložiť okolo sto barokových obrazov, pričom depozitáre sú momentálne preplnené. Situácia si zároveň vyžiada, že niektoré výstavy, viazané na finančné prostriedky, bude potrebné zrušiť. Podľa pamiatkarov by bolo najlepšie, keby sa poškodené múry obnovili do pôvodného stavu. Pôvodné, zatiaľ však neupresnené odhady, hovoria o sume do 40 mil. Sk. Súčasný variant zabezpečuje zostávajúcu časť múru z 15. storočia a zároveň je nariadený archeologický a pamiatkový výskum. Hneď na začiatku sa prikročilo k odťaženiu zeminy a objavila sa časť múru, ktorý zrejme zabránil pádu zvyšku múru.

Peter Farárik