Súčasť vojnového umenia

Slávneho vojvodcu Alexandra Macedónskeho zožierala nedôvera k obyčajným „malým“ vojakom. Z tohto dôvodu nechal celú ich korešpondenciu cenzurovať. S kverulantmi, ktorých listoví cenzori odhalili, zúčtoval slávny vodca nemilosrdne: nechal ich buď sťať, alebo ich prevelil do tzv. trestných oddielov. Rovnako dobre fungovala za Alexandrových čias aj špionáž medzi potenciálnymi vojenskými protivníkmi. Tento druh výzvednej činnosti vykonávali hlboko za nepriateľskou líniou tzv. prodromovia, ktorí pripomínali dnešné „osobitné jednotky“. Podľa nemeckého historika Wolfganga Friegera a jeho 19 kolegov sa na výsledky práce špiónov spoliehajú vojvodcovia už niekoľko tisícročí. Výsledky ich bádania sú mimoriadne zaujímavé a sú výrečným dokladom o vtedajších spôsoboch, kultúre, správaní a konaní.

Vynaliezavosti prvých agentov sa medze nekládli, tvrdia historici. Tajné odkazy sa posielali pomocou šípov, prípadne sa písali na vyholené hlavy otrokov. Tí mohli odísť, až keď im vlasy podrástli.

Techniky odovzdávania spravodajských materiálov boli už v staroveku primerane rafinované. Zistené skutočnosti sa napríklad napísali na drevenú tabuľku, ktorú starovekí vojenskí spravodajcovia napokon pokryli voskom a počarbali úplne bezvýznamnými slovami.

Podľa najznámejšieho starovekého historika Gréka Herodota použil takýto spôsob maskovania informácií aj sparťanský kráľ Demaratos, ktorý zo svojho perzského exilu varoval krajanov pred chystaným útokom perzského kráľa.

Sparťanskí panovníci oznamovali tajné informácie aj pomocou dômyselnej drevenej palice s dlhým koženým remienkom, na ktorom bolo napísané posolstvo. Remeň, navinutý na palici nezasvätenému nič nehovoril, len keď sa popísaná koža namotala na palicu s presne stanovenou dĺžkou a hrúbkou, dal napísaný text jasný význam.

Podobne fungovali drevené doštičky, do ktorých bolo vyvŕtaných množstvo dier a ktoré bolo treba navliecť na niť určitým spôsobom.

Špionáž využíval aj slávny vojvodca Hannibal. Svojich agentov a špicľov nasadzoval priamo do hlavných stanov nepriateľa. Rimania však úskok Púnov odhalili a na celé svoje spravodajstvo uvalili dôslednú informačnú blokádu.

Podobný osud postihol aj Alexandra Veľkého pred bitkou pri Issose. Keď chcel dobyvateľ zaútočiť na Peržanov, tí sa sčista-jasna ocitli rovno za jeho chrbtom.