Pomalý ukrajinský vývoz

Vstup do WTO zlepší obchod s Kyjevom

V rámci prístupových rokovaní so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) uzavrela Ukrajina dvojstranné protokoly o prístupe na trh tovarov a služieb doteraz s 13 partnermi pracovnej skupiny, naposledy s Európskou úniou, ČR a so Slovenskom. Zostáva jej však podpísať ešte väčšinu podobných dokumentov. „Podporujeme snahu Ukrajiny o vstup do WTO. Zlom v prístupovom procese by malo priniesť uzavretie protokolu s EÚ. Ukrajina môže technicky uzavrieť rokovania o vstupe do WTO do konca roku 2003, čo by vytvorilo predpoklad, aby sa v roku 2004 jej stala členom,“ povedal vedúci obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva SR v Kyjeve František Farkaš. „Mohlo by to zlepšiť vývoj nášho vzájomného obchodu, lebo vo väčšej miere sa bude liberalizovať prístup na trh. V prípade vstupu SR do EÚ v roku 2004 sa však môžu čiastočne skomplikovať obchodné vzťahy s krajinami bývalého ZSSR. Musíme prispôsobiť legislatívu k EÚ a prevziať jej záväzky, v dôsledku čoho niektoré bilaterálne obchodné dohody SR aj s Ukrajinou, ktoré liberalizovali obchod, bude potrebné vypovedať alebo upraviť,“ upozornil obchodný radca.

Vývoz zo Slovenska na Ukrajinu vlani mierne stúpol o 0,4 % na 7,064 mld. Sk, dovoz klesol o 9,7 % na 8,473 mld. Sk. Prejavilo sa to aj na znížení našej pasívnej bilancie o 941 mil. Sk na 1,409 mld. Sk. Ukrajina je vo vývoze do SR na 14. a v dovoze na 17. mieste. V roku 2001 vývoz na Ukrajinu vzrástol o 3,5 %, dovoz o 7,4 % pri raste pasívneho salda o 405 mil. Sk. Vlaňajší pokles dovozu podľa F. Farkaša zapríčinil hlavne znížený odber vstupných surovín, najmä železnej rudy, pre U. S. Steel Košice začiatkom minulého roka. Značne sa to prejavilo aj na celkovej bilancii. K zásadným zmenám štruktúry dovozu nedošlo, výraznú časť stále tvoria suroviny, potrebné pre naše hospodárstvo a priemyselnú výrobu. Nosnou komoditou je železná ruda, surový hliník, uhlie, drevo a metalurgické výrobky.

Spomalenie rastu vývozu z väčšej časti spôsobilo paralelné zníženie rastu ukrajinskej ekonomiky po výraznejšom zvýšení HDP v predošlých dvoch rokoch, ktoré sa pozitívne odzrkadlilo na zahraničnom obchode Ukrajiny aj so Slovenskom. „Naše výrobné závody môžu mať určité problémy pri exporte na Ukrajinu po zdražení cien energií v SR, čo sa následne odrazí vo zvýšení cien ich produkcie. Presadzovanie sa na ukrajinskom trhu sťažujú lacné surovinové vstupy, energia a pracovná sila. Ceny domácej produkcie sú často oveľa nižšie oproti dovoznej. Vo vývoze na Ukrajinu je hlavným tovarom magnezit a žiaruvzdorné výrobky z magnezitu. Zloženie vývozu podľa sortimentu sa opäť rozšírilo, napríklad o dodávky výrobkov pre ukrajinské železnice, najmä koľajových vozidiel na údržbu tratí,“ informoval F. Farkaš. Hlavný vplyv na ďalší vývoj obchodu budú mať tri faktory. Naša nižšia cenová konkurencia na ukrajinskom trhu, tradičná snaha vlády na Ukrajine obmedzovať dovoz zavádzaním administratívnych bariér alebo tarifných a netarifných opatrení, ako aj aktivity konkurencie tretích krajín. Obchod sťažuje cenovo dosť náročná a komplikovaná certifikácia. Vysoké dovozné clá, spotrebné dane a kvóty v niektorých priemyselných odvetviach vytvárajú obchodné bariéry. Ukrajinská vláda chce tak obnoviť výkonnosť domáceho priemyslu na úroveň pred geopolitickými zmenami v Európe začiatkom 90. rokov.

Asi 11 % slovenského kapitálu v zahraničí (43 mil. USD) je na Ukrajine, ktorá sa tým zaraďuje na 3. miesto po Českej republike a Veľkej Británii. Svedčí to o záujme podnikateľov o ukrajinský trh. Naším najväčším investorom je stále Chemosvit Svit v Lucku. „Slovenské podniky využívajú široké spektrum možností podnikania v podobe najmä s. r. o., predstaviteľstiev, akciových spoločností a delegátskej siete. Podnikanie formou spoločností s ručením obmedzeným je rovnako populárne ako v SR. Na Ukrajine pôsobia asi štyri stovky podnikov so slovenským kapitálom. Spôsob podnikania závisí od činnosti a aktivity podniku. Delegáti podnikov, vysielaní na Ukrajinu cez naše ministerstvo hospodárstva na obchodné oddelenie veľvyslanectva SR, majú u partnerov väčšiu prestíž a lepšie možnosti činnosti,“ dodal F. Farkaš. Na Ukrajine pôsobilo dosiaľ 25 delegátov, prostredníctvom ktorých sa realizuje asi polovica vzájomného obchodu. Štátny rozpočet na ich pôsobenie nedopláca, lebo náklady na činnosť delegáta plne hradia materské podniky. Osud delegátov na Ukrajine (v Rusku ďalších 51), po rozhodnutí MH SR zrušiť doterajšiu prax ich vysielania, závisí od prípadnej dohody MH a MZV SR. Môžu si vybrať inú zo spomínaných foriem pôsobenia alebo uzavrieť činnosť.

Martin Benko

Kyjev