Ako zlepiť rozbité sklo

Skončí sa duel Berlína s Washingtonom?

Nemecko sa vďaka svojmu postoju k vojne v Iraku dostalo do situácie, z ktorej sa len ťažko hľadá „to naozaj“ správne východisko. V prvom rade sa kancelár Gerhard Schröder snaží upraviť vzťahy so Spojenými štátmi, ako to už naznačila minulotýždňová návšteva šéfa americkej diplomacie Colina Powella v Berlíne. Rozbitý stroj spolupráce sa však po všetkých incidentoch dáva dokopy pomaly, a tak C. Powell na jednej strane spomenul prípadnú schôdzku nemeckého kancelára s prezidentom USA Georgom W. Bushom počas nadchádzajúceho summitu G8 vo francúzskom Eviane, no na druhej strane pripomenul, že Amerika uvažuje o stiahnutí svojich vojakov z Nemecka, a čo je horšie (pre Schrödera) - stretol sa so šéfkou opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angelou Merkelovou.

Ďalšie upozornenie prišlo priamo z Washingtonu, keď americký minister financií John Snow vyzval Nemecko spolu s Francúzskom, aby prispeli k obnove Iraku. Dodal, že nevidí dôvod, prečo by sa obe krajiny nemali zúčastniť na rekonštrukcii spacifikovaného štátu, keď sú súčasťou multilaterálneho svetového obchodného systému, a mali by teda chcieť, aby sa z Iraku vyvinul silný a solídny obchodný partner. Pod možno trocha obviňujúcimi slovami sa však skrýva ponuka na budúcu spoluprácu, ktorú by Berlín nemal ignorovať.

Medzitým Nemecko (ako menšie varovanie USA) spolu s Belgickom, Luxemburskom a Francúzskom zorganizovalo bruselský summit, ktorý sa týkal návrhu vytvorenia Európskej bezpečnostnej a obrannej únie. Reakcie samotnej nemeckej tlače boli rôznorodé. Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung nepoprel užitočnosť novej myšlienky, upozornil však na to, že na bruselskom summite sa zúčastnili napospol krajiny, ktoré odmietli vojenskú operáciu USA v Iraku. Táto skutočnosť dala celému stretnutiu akýsi nádych konšpirácie. Nemecký denník Süddeutsche Zeitung zdôraznil, že účastníci bruselského vrcholného štvorstretnutia sa síce prihlásili k NATO a k partnerstvu s USA, zároveň sa však dohodli na prvých krokoch, ktoré by mali viesť k vytvoreniu Európskej obrannej a bezpečnostnej únie a mohli by znamenať koniec aliancie. Podľa rakúskeho Die Presse nepôsobil bruselský summit o otázkach európskej obrannej a bezpečnostnej politiky veľmi presvedčivo. Už aj preto, lebo traja z jeho štyroch účastníkov patria k európskym štátom, ktoré na vojenské účely vydávajú najmenej finančných prostriedkov. Vytvorenie moderného obranného systému je však v súčasnosti finančne nesmierne náročné. Rakúsky denník zároveň pripomína, že pri každom projekte spoločnej európskej obrany musia byť prítomní aj Briti ako najsilnejšia, najprofesionálnejšia a v bojoch najskúsenejšia ozbrojená mocnosť Európy.

Súboj medzi Berlínom a Washingtonom tak zatiaľ pokračuje aj naďalej. Kto bude mať viac síl, ukáže budúcnosť.

Mladen Bosiočič