Cenový šok nás možno minie

Dobiehať budeme ešte dlho, hoci EÚ zrovnáva rozdiely

Jedným z cieľov Európskej únie je odstrániť rozdiely medzi ekonomickou a sociálnou úrovňou jednotlivých štátov a regiónov. K tomuto cieľu sa zatiaľ však stále iba smeruje: nielen medzi kandidátskymi krajinami, ale aj členskými štátmi naďalej existujú značné diferencie, predovšetkým v tvorbe hrubého domáceho produktu. Zahraniční analytici zaraďujú Slovensko medzi štáty, ktoré majú reálnu šancu obstáť v tvrdej konkurencii. Bruselskí ekonomickí experti však dodávajú, že nemôžeme očakávať, že sa zo dňa na deň dostaneme na európsky priemer. Podľa niektorých hodnotení Slovenská republika má pre úniu konkurencieschopnú pracovnú silu a infraštruktúru, a budeme sa s ňou teda pravdepodobne zbližovať rýchlejšie ako kedysi napríklad Grécko či Španielsko. Niektoré domáce prepočty vravia o 15 - 20 rokoch. Nemožno však očakávať okamžitý prínos v peňaženkách, o akom sníva mnoho našich ľudí. Pokrok bude zrejme vidieť predovšetkým v modernizovaných podnikoch, nových dopravných tepnách, renovovaných mestských centrách, lepších službách vrátane právnych, väčšej ochrane spotrebiteľa a občana vôbec. V peňaženkách jednotlivcov sa bude môcť prejaviť oveľa neskôr. Zahraniční investori si dnes pochvaľujú predovšetkým kvalifikovanú slovenskú pracovnú silu, ktorej ďalšou nezanedbateľnou prednosťou je, že je relatívne lacná. Keby mzdy rástli príliš rýchlo, táto prednosť by sa stratila a investori by sa presunuli tam, kde je pracovná sila lacnejšia. Napokon aj v EÚ trvalo existujú rozdiely v priemerných platoch v jednotlivých členských štátoch. Podľa konzultantskej spoločnosti William M. Mercer si priemerný Brit ročne zarobí (v prepočte na koruny) asi 61 900 mesačne. Portugalec „dostane“ okolo 44 500 a Grék 35 500. Na Slovensku je priemerná mzda okolo 13-tisíc Sk.

Aj ceny sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líšia. Veľká Británia patrí spolu s Dánskom a Írskom k najdrahším, zatiaľ čo v Španielsku, Portugalsku a Grécku sa žije o tretinu až polovicu lacnejšie. Súčasné slovenské ceny sú ešte nižšie než španielske, portugalské a grécke, ale rozdiel nie je až taký dramatický ako pred dvoma rokmi. To podľa odborníkov napovedá, že by nás po vstupe do EÚ nemusel čakať cenový šok. Aj vládni činitelia a domáci ekonómi väčšinou tvrdia, že vstup do EÚ sa na Slovensku obíde bez cenového šoku. Podľa nich dôvodom rastu cien v súvislosti so vstupom by mohlo byť zvýšenie nákladov výrobcov a predajcov tým, ako museli prispôsobiť svoje prevádzky normám o ochrane životného prostredia, bezpečnosti práce a minimálnym sociálnym štandardom. Pravdou však je, že priemerný Slovák sa ešte dlho nebude môcť porovnávať s úrovňou svojich, ekonomicky silnejších únijných kolegov.

Eleonóra Bujačková

Tabuľka:

Koľko a čo stojí v desiatke nováčikov

(v percentách, únijný priemer = 100)

CZ SK PL H Slo. Est. Lot. Lit. Cyprus Malta

Chlieb a obilniny 41 38 57 45 89 65 47 57 92 66

Mäso 49 46 48 58 83 58 54 59 63 71

Mlieko, syry a vajcia 59 61 58 72 76 67 60 67 108 98

Ovocie 62 58 60 52 78 77 69 88 107 75

Zelenina 52 47 54 51 91 76 64 63 102 80

Cukor a sladkosti 65 64 76 72 90 79 73 86 128 97

Nealko nápoje 63 66 77 66 84 86 72 86 119 120

Alkoholické nápoje 63 57 119 63 72 98 89 108 142 140

Tabak 45 41 47 41 48 38 30 34 72 81

Zdroj: Eurostat, Statistics in focus