Fond ocenil pokroky

Počas posledných dvoch rokov patrí Slovensko z hľadiska tempa hospodárskeho rastu medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce kandidátske krajiny na vstup do Európskej únie. Nárast produkcie pokračoval aj napriek nepriaznivému vonkajšiemu prostrediu, proti ktorému bol odolný i vývoz. Tento stav je výsledkom realizácie investícií z predchádzajúceho obdobia, najmä priamych zahraničných investícií, úspešného riadenia makroekonomických procesov, ale aj významných krokov v oblasti privatizácie a reformy finančného sektora. Konštatuje to vo svojej predbežnej správe misia Medzinárodného menového fondu (MMF). Podľa predstaviteľov fondu však ďalšiemu rozvoju slovenského hospodárstva bránia štrukturálne nedostatky, ktoré sa prejavujú v pretrvávajúcom vysokom fiškálnom deficite a vo vysokej nezamestnanosti.

V tejto súvislosti musí Slovensko vyriešiť niekoľko náročných úloh. Okrem zabezpečenia fiškálnej konsolidácie, spočívajúcej v naplánovanom poklese schodku verejných financií do roku 2006 na úroveň 3 % HDP, je potrebné pokračovať v kurze znižovania inflácie, ktorá je stále podstatne vyššia než v eurozóne. Plánované ďalšie zvýšenie regulovaných cien a nepriamych daní však pravdepodobne skomplikuje splnenie zámeru vlády znížiť infláciu do roku 2006 na úroveň upravenú Maastrichtskou zmluvou. Problémovým je tiež schodok bežného účtu platobnej bilancie, ktorý podľa MMF aj napriek nedávnemu pokroku zotrvá počas nasledujúcich 2 rokov na úrovni asi 6 percent HDP. Predstavitelia fondu poukázali tiež na chronicky vysokú mieru nezamestnanosti, ktorá presahuje 17 percent a je jednou z najvyšší spomedzi kandidátskych krajín. Tento stav je sčasti spôsobený nepružnosťou trhu práce, ktorá je jedným z obmedzujúcich faktorov na strane ponuky. Problémy vláde môže pomôcť riešiť nastavenie menového rámca na nízku infláciu, permanentná redukcia rozpočtových výdavkov doplnená dôchodkovou reformou a reformou daňovej sústavy. Vhodné sú aj opatrenia na zvýšenie produktivity práce a podporu investícií. MMF upozorňuje, že Slovensko sa síce snaží o znižovanie výdavkov i daňového zaťaženia, ale druhé úsilie je zatiaľ oveľa dynamickejšie ako prvé. V znižovaní výdavkov pritom fond vidí priestor hlavne na obmedzovanie sociálnych výdavkov, reformu zdravotníctva a racionalizáciu verejnej správy.

Tohtoročný schodok verejných financií sa má dostať podľa fondu na 5,33 % HDP oproti 5 % zo schváleného slovenského rozpočtu. Predpokladaný sklz schodku má byť pritom výsledkom hlavne výpadku príjmov z DPH a dane z príjmov právnických osôb. Napriek tomu je však zámer vlády v každom prípade udržať fiškálny schodok v roku 2003 na úrovni 5 % HDP správny. „Splnenie zámeru na rok 2003 si bude vyžadovať rozhodné opatrenia, podľa možnosti na strane výdavkov. Mala by sa urýchliť reforma štrukturálnych výdavkov, a je možné očakávať zvýšenie niektorých nepriamych daní plánovaných na rok 2004 už v priebehu roku 2003,“ informuje vo svojej predbežnej hodnotiacej správe MMF.

Po presvedčivých výsledkoch roku 2002 sa dynamický hospodársky rast predpokladá aj vo výhľade na rok 2003. Po oprávnenom zmiernení tempa rastu spotreby v roku 2003 očakáva fond spomalenie reálneho rastu HDP na 4 % oproti 4,5 % v roku 2002. Napriek dynamickému hospodárskemu rastu sa zatiaľ v zásade neprejavili fundamentálne inflačné tlaky, a je pravdepodobné, že sa uvedený stav zachová aj naďalej. Rámec flexibilnej menovej politiky štátnych orgánov totiž funguje dobre. Národná banka Slovenska (NBS) sa predovšetkým usiluje dosiahnuť nízku infláciu oznamovaním orientačného rozpätia pre celkovú a jadrovú infláciu. V minulosti boli tieto orientačné rozpätia pomerne účinné pri usmerňovaní očakávaní, konštatuje MMF.

Peter Machala