Oprávnené obavy o budúcnosť

O projekte transformácie štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť

V lesnom hospodárstve je najdôležitejšie zabezpečiť dlhodobý rozvoj lesov i hospodárenia v nich, a to tak, aby natrvalo, teda i v ďalekej budúcnosti, poskytovali maximálnu produkciu kvalitného dreva a čo najlepšie plnili verejnoprospešné funkcie. V zmysle toho programové vyhlásenie vlády veľmi správne konštatuje, že cieľom štátnej lesníckej politiky bude plnenie všetkých funkcií lesa na princípe trvalo udržateľného obhospodarovania. Tento princíp nie je módne heslo! V lesnom hospodárstve je vyjadrený matematicky vo výpočte

únosnej ťažby

(tzv. ťažbového etátu). Tento princíp nastolil už Tereziánsky lesný poriadok v roku 1769. Stal sa základnou etickou normou obhospodarovania lesov a ním sa riadi stredoeurópske (ale aj európske) lesníctvo už vyše 230 rokov. Princíp trvalo udržateľného rozvoja dovoľuje odčerpávať zo zásob lesných porastov len prísne vymedzenú a správne rozmiestnenú výšku únosnej ťažby. Len pri plnom dodržiavaní zákonitostí vývoja a rastu lesa možno trvalo zachovať obnoviteľnosť našej, po potravinách najdôležitejšej a ekologicky čistej, suroviny - dreva. Každoročným výrobkom je prírastok. Prvoradou úlohou je potom zabezpečiť, aby tvorba prírastkov neklesla. Dosahuje sa to tým, že je vytvorený systém vekovej série porastov tak, aby stratu prírastku vzniknutú ťažbou starších porastov nahradili mladšie s vyšším prírastkom. Do mladších porastov sa konečnou ťažbou nesmie zasahovať, lebo by sme si likvidovali vlastnú fabriku, zásobáreň. Porasty možno ťažiť len staré, keď sú už rubne zrelé, teda vtedy, keď ich skutočný prírastok klesol pod dlhodobý priemer maximálneho prírastku (dosahuje sa to vo veku okolo sto rokov). Čím sú porasty staršie, tým majú nižší prírastok a tým naliehavejšie a intenzívnejšie ich treba ťažiť. Výška únosnej ťažby sa stanoví ťažbovými percentami zvyšujúcimi sa vekom a odvodenými zo zavedeného, prevažne ekologického spôsobu hospodárenia. Tieto percentá umožňujú ekologickú prirodzenú

obnovu porastov

a zaručujú trvalo udržateľný rozvoj na základe docielenia správnych vzťahov medzi ťažbou, zásobami a prírastkami (so zámerom zvyšovať ich). Aké riziko čaká lesné hospodárstvo pri zvýšení ťažieb nad únosnú mieru, a teda z porušenia princípu trvalo udržateľného rozvoja, sa dá perfektne sledovať v našej lesníckej histórii 20. storočia.

Zvýšenie zisku štátnych lesov by bolo možné dosiahnuť len neprípustnými nadťažbami. Nepostačujúce zásoby rubne zrelých porastov umožňujú maximálnu ťažbu len vo výške, akú stanovujú lesné hospodárske plány. Nadťažby nepripúšťa zákon o lesoch. Ale vývoj vekovej štruktúry našich lesov je taký, že sa zvyšujú prírastky a rastú rubné zásoby, takže pri dodržaní únosnej ťažby etáty budú každým rokom stúpať. Na konci desaťročia 2000 - 2010 sa ťažbový etát zodvihne skoro o 750-tisíc kubíkov. To zásadne zvýši finančný výnos lesného hospodárstva. Treba len zásoby nechať dospieť a nevyťažiť ich predčasne. Lesné hospodárstvo by mohlo, ale aj to len nedokonale, dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj

bez dotácií,

ak máme na mysli len produkciu dreva a jej dosiahnutie najjednoduchším spôsobom. Ale poslanie lesného hospodárstva, to nie je len výroba dreva. Lesy sú najvýznamnejšou zložkou životného prostredia, sú nenahraditeľným stabilizátorom rovnováhy krajiny, plnia pre človeka životne dôležité funkcie a plnia ďalšie verejnoprospešné funkcie. Pretože ich spoločnosť dostáva zadarmo, málo si ich cení. Plnenie týchto úloh je možné iba uplatňovaním prevažne ekologických postupov obhospodarovania lesov. Ale to je oveľa zložitejšie a nákladnejšie, ako jednoduché plnenie produkčnej funkcie. Pritom ekologickú koncepciu lesného hospodárstva požaduje aj naša ústava v čl. 44.

Ako je známe, navrhovatelia tvorby akciovej spoločnosti argumentujú príkladom rakúskych a českých štátnych lesov. Ozaj pracujú v týchto dvoch štátoch bez dotácií? Rakúsko vynaložilo v roku 2000 na podporu lesov prostredníctvom dotácií (posilňovanie zdravotnej funkcie lesa, ochrany lesa a pod.) 483,2 mil. šilingov. Podporilo aj výrobu energie z biomasy v sume 225,8 mil. šilingov. V Česku podporil štát hospodárenie v lese v roku 2000 dotáciami vo výške 1,142 mld. Kč a hospodárenie v neštátnych lesoch sumou 567,2 mil. Kč. Slovenské lesné hospodárstvo dostalo v roku 2000 vo forme dotácií 572 mil. Sk, čo nestačí. Treba jasne zdôrazniť, že pozitívny ekonomický výsledok hospodárenia v lesoch vôbec nezáleží od toho, či ide o štátny podnik, alebo akciovú spoločnosť, ale vyslovene od ziskov za

vyťažené drevo,

ktoré zase závisí od zásob na ťažbu vhodných, rubne zrelých porastov. Rakúsko má rubných porastov (viac ako 80-ročných) 27,6 % a Česko 32,8 %, pričom Slovensko iba 24,0 %. To podstatne znižuje výťažnosť našich lesov. Podobne znižuje hospodárske výsledky slovenských lesov zastúpenie ekonomicky podstatne výhodnejších ihličnanov: Rakúsko ich má 81,9 %, Česko 83,9 % a Slovensko 47,9 %.

Na koniec zostal problém transformácie podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., na štátnu akciovú spoločnosť. Pretvorenie štátnych lesov na akciovú spoločnosť je krok smerom k prehĺbeniu obchodnej činnosti. Podľa mnohých náznakov takéto riešenie formou akciovky navodzuje myšlienku, že by to mohol byť prvý krok k privatizácii štátnych lesov. Krok k ich komercionalizácii. Ale tá môže celú našu koncepciu lesného hospodárstva, vysoko hodnotenú aj zahraničím, rozvrátiť. Lesné hospodárstvo sa musí riadiť dlhodobou ekonomikou, lebo si ju vynucuje vyše storočná produkčná doba. Súkromný vlastník je však nútený rozhodovať v zmysle krátkodobej ekonomiky. Potrebuje výnosy v čo najkratšom čase. Ťažko sa uspokojuje s tým, že nie v prítomnosti, ale neraz až v ďalekej budúcnosti bude mať

z lesa príjmy,

keď jeho porasty dospejú. A realita je taká, že už na začiatku treba v lese vynaložiť na zalesňovanie, ochranu, výchovu... náklady, ktoré sa mu vrátia len po mnohých desaťročiach. Krátkodobá ekonomika vedie k vyvíjaniu tlaku na zvýšenie výnosov bez ohľadu na to, že sa tým porušia prírodné zákonitosti, zníži prírastok a potom aj budúca zásoba a ťažba. Štát znáša pravidlá dlhodobej ekonomiky oveľa ľahšie. Správnosť hospodárenia v neprehľadných priestoroch lesov a pri ťažko obsiahnuteľnej vyše storočnej výrobnej dobe závisí už tradične od lesníckej profesionálne morálky. Ak však dôjde k prevládajúcej komercionalizácii lesov a lesníci ešte k tomu budú na nej aj hmotne zainteresovaní, dostane sa morálka do úzadia. To by bolo to najhoršie, čo môže naše lesné hospodárstvo postihnúť. Keď zhrnieme získané poznatky, prichádzame k záveru, že neexistujú nijaké záruky, že transformácia podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu bude konečnou definitívnou formou organizovania štátnych lesov.

Ing. Ctibor Greguš, DrSc.