|
|||||||||||||||||
Pondelok 26.Mája 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Manuál od úvodu po záverŽeleznice SR nemajú problémy so schvaľovaním predložených projektov Strategické ciele dopravnej politiky je možné realizovať nielen z finančných zdrojov štátu a domácich bánk, ale aj z rôznych grantov Európskej únie. Okrem pomoci pre ochranu životného prostredia je pre slovenské železnice určený program ISPA. Na lepšiu orientáciu v predvstupových rokovaniach s predstaviteľmi EÚ sa vedenie ŽSR rozhodlo zriadiť na generálnom riaditeľstve nový odbor na realizáciu programov zahraničnej pomoci, ktorý vedie Ing. Jozef Bošanský, s ktorým sme hovorili o úlohách nového odboru. Stali ste sa riaditeľom novovytvorenej organizačnej jednotky v rámci Generálneho riaditeľstva ŽSR. Aká je náplň pracoviska? - Poslaním nášho odboru je zabezpečiť implementáciu železničných investičných projektov spolufinancovaných z fondov Európskej únie, konkrétne z predvstupového fondu ISPA, prípadne z Kohézneho a zo štrukturálnych fondov po našom vstupe do EÚ. Tieto projekty sa spolufinancujú tiež zo štátneho rozpočtu SR v zmysle osobitných smerníc EÚ a v zmysle platných právnych predpisov v celom procese investičnej výstavby. Rozsah činnosti je poriadne široký a má veľký uhol záberu, preto spomeniem iba niektoré zásadné úlohy, ako je zastupovanie ŽSR na rokovaniach so zástupcami Európskej komisie, spolupráca so zahraničnými konzultantmi na vypracovanie žiadostí o finančné prostriedky, zabezpečenie medzinárodného výberového konania na zhotoviteľa stavby a celý cyklus problematiky čerpania a kontroly zdrojov EÚ. V polovici marca sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie generálnych riaditeľov železničných správ strednej a východnej Európy (CEEC), kde sa hovorilo aj o čerpaní zdrojov EÚ. Hoci do dopravného sektora nasmerovali takmer 62 % prostriedkov, železnice získali iba 33,9 percenta. - Z predvstupového fondu EÚ dostala SR pre dopravný sektor asi 150 mil. EUR, zobrala všetky zdroje, ktoré boli poskytnuté. Jeden projekt je zameraný na modernizáciu železničnej trate Bratislava - Trnava, úsek Bratislava - Rača - Šenkvice. Druhá žiadosť bola zrušená z dôvodu neprimeranej ceny, týka sa zvyšného úseku trate Rača - Trnava. V súčasnosti sa revidujú súťažné podmienky a opäť by mal byť vyhlásený tender. Tretí projekt je zameraný na trať Trnava - Nové Mesto nad Váhom, úsek Trnava - Piešťany. Kapacitne nie sme schopní riadiť tento zámer, preto bude aktuálny s viactýždňovým odkladom. V rámci Spoločenstva európskych železníc (CER) sa riaditelia zhodli na zmene prístupu k fondom EÚ od roku 2004, očakáva sa zvýšenie investícií na realizáciu projektov. Aké máme možnosti na ich získanie? - Pre nás to znamená zapojiť sa do čerpania kohéznych či štrukturálnych fondov. Kohézne je možné nazvať aj súdržnými fondmi, v podstate sú priamymi pokračovateľmi fondu ISPA. Projekty plynulo prechádzajú z administratívnej a technickej stránky do kohéznych fondov, čo znamená, že do tohto súboru prejdú i tie projekty, ktoré neboli schválené, ale ráta sa s nimi v budúcnosti. Financovanie bude zabezpečené v rámci vládnych memoránd. A čo sa týka štrukturálnych fondov, v súčasnosti sa vyberajú projekty, ktoré by mali byť zrealizované v roku 2004, prípadne v rokoch 2005 a 2006. V tejto súvislosti sa objavila striktná požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov od termínu poskytnutia do dvoch rokoch. Ide o závažnú požiadavku, hlavne vo vzťahu k príprave projektovej dokumentácie. Obavy sú teda prirodzené, aby sme časovo zvládli tento verdikt. Doteraz sme sa sústreďovali na V. koridor, kde projektová dokumentácia a všetky ďalšie súvisiace práce sú veľmi dobre pripravené. Tým je zabezpečená plynulosť čerpania peňazí z Kohézneho fondu. Samozrejme, všetko závisí od kvality prípravných prác zo strany zhotoviteľov a súťažiacich firiem. Jednou z úloh vášho odboru je aj spolupráca s investorským odborom, na príprave projektovej dokumentácie stavieb zaradených na financovanie z fondov EÚ. Predstavitelia Európskej rady a ďalších inštitúcií pôsobiacich na našom území už roky kritizujú nízku úroveň predkladaných projektov a podnikateľských zámerov. Akým spôsobom môže váš odbor ovplyvniť ich kvalitu, aby sme neprišli o možnosť čerpania financií? - Do konca marca tohto roku som bol riaditeľom investorského odboru na generálnom riaditeľstve ŽSR a teda som riadil aj prípravu projektovej dokumentácie. Nemôžem súhlasiť s kritickými výhradami, tie sa nás netýkajú. Predložili sme tri žiadosti o pomoc a na všetky sme dostali súhlasné stanovisko s vyčlenenými finančnými prostriedkami z predvstupového grantu. Na prvú žiadosť o pomoc sme dostali už známych 75 percent oprávnených nákladov zo strany Európskej komisie a v ďalších dvoch projektoch ŽSR nám odsúhlasili po 50 percent oprávnených nákladov. Uznanie si zaslúžia dodávatelia projektov, firmy Prodex a Reming, obidve z Bratislavy, ktoré spolupracovali so Sudop Trade Košice. Náš novovzniknutý odbor bude stále dohliadať na realizáciu prác a bude pomáhať stavebnému dozoru z Odboru investorského pri všetkých pracovných postupoch. Rozsah povinností vášho odboru si vyžaduje odborníkov na špičkovej úrovni, kvalitné technické a informačné zabezpečenie. Ako ste pripravení na splnenie požiadaviek generálneho riaditeľstva na stanovené činnosti? - Naši pracovníci sú jazykovo dobre vybavení a počítačovou sieťou sme tiež zabezpečení. V podstate informatika je pôvodná z oddelenia pre prácu s programom ISPA. Zatiaľ nevidím žiadny problém na zvládnutie doterajšej agendy so 14 pracovníkmi, ktorých na odbore máme. Ak to bude nevyhnutné, využijeme možnosti získania ďalších odborníkov z voľného náboru. V súčasnosti pracujeme na veľmi vážnom dokumente EDIS (rozšírený decentralizovaný systém), ktorý je zameraný na kontrolnú činnosť od úvodu až po realizáciu projektu. Po vstupe do EÚ už totiž nebudú mať nad projektmi SR dohľad komisári tohto európskeho zoskupenia. Vytvárame manuál postupov, do konca mája bude hotový. Potom ho predložíme na posúdenie ministerstvu financií. Aj audítori členských krajín EÚ ho budú posudzovať a potvrdzovať jeho správnosť. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |