Elektrifikácia na štarte

Bezstyková koľaj je po celom úseku

Pred 130 rokmi vypravili prvý vlak z Orlova - Plaveč do Prešova. V tom čase zaplatil cestujúci 80 grajciarov za lístok vo štvrtej triede. O príjemnú cestu a pohodlie sa postarala nielen prekrásna príroda, ale aj pomalá rýchlosť vlaku. Vraj na dobrých koňoch sa dalo do Prešova zájsť o pár minút skôr ako vlakom. Cesta z Prešova na poľskú hranicu však aj po 130 rokoch stojí za to. Príroda Čergovských vrchov je rovnako krásna v zime i v lete, akurát jazda vlakom trvá oveľa kratšie. Prvým krokom k tomu bola elektrifikácia, ktorá sa na trati začala v júni 1995. Na úseku Prešov - Lipany sa ukončila začiatkom roku 1996, elektrifikácia celého 53-kilometrového úseku Prešov - Plaveč sa zavŕšila v roku 1997. V potrebných poelektrifikačných úpravách trate sa pokračuje dodnes. Elektrifikácia trate, ako aj realizácia projektu diaľkovo ovládaného dispečerského riadenia vlakovej dopravy z jedného centra si pritom vyžiadala nové moderné zabezpečovacie zariadenia na 22 železničných priecestiach. Pohraničná priechodová stanica v Plavči vznikla v roku 1966, keď nahradila pôvodnú Orlov - Plaveč, ktorá pre nedostatočnú kapacitu už nevyhovovala. Elektrifikácia trate zvýšila jej priepustnosť, skrátila

jazdný čas,

pomohla ekológii prostredia. Prednosta stanice Milan Tančák v tejto súvislosti zdôraznil: „Dnes má stanica v Plavči nový vzhľad a upravené nástupištia. Rekonštrukcia budovy sa uskutočnila práve počas elektrifikácie trate. Zavádzali sme nové kúrenie, rozvody vody a elektriny. Súčasne sa pracovalo aj v koľajisku, a tak sme museli venovať zvýšenú pozornosť najmä cestujúcim a, samozrejme, chrániť našich zamestnancov.“ O novej stanici dlho snívali aj v Prešove. Dočkali sa jej v roku 1989, keď dokončili novú prijímaciu budovu. Tá stará ostala len na dobových dokumentoch. „Budova prešovskej stanice je jedna z najmodernejších v sieti ŽSR, podmienky pre cestujúcich i personál sa neporovnateľne zvýšili. V Prešove sme aj v minulom roku urobili riadny kus práce. Dokončila sa generálna oprava výhybkárskych stanovíšť a hlásnice Torysa,“ konštatuje prednosta Železničnej stanice Prešov Jozef Pazdič. Na etapy sa realizuje aj modernizácia staničnej budovy v Lipanoch. Môžu sa už pochváliť

novou fasádou

a komplexnou rekonštrukciou staničnej budovy. Pokračujú ďalej s cieľom postupne zlepšiť pracovné podmienky pre železničiarov i pre cestujúcich. „Aj keď to dnes u nás vyzerá ako na stavenisku, čoskoro už bude naša stanica vyzerať naozaj pekne. Prínosom bude, samozrejme, aj nové zabezpečovacie zariadenie,“ zdôraznil prednosta Železničnej stanice Lipany Jozef Bacher. Súčasnosť je z hľadiska technických noviniek pre stotridsaťročnú jubilujúcu trať naozaj lichotivá. Onedlho sa má spustiť dispečerské riadenie prevádzky na trati riadené z jedného centra. To znamená, že na trati Prešov - Plaveč nebudú obsadené dopravne výpravcami, ale dopravu bude riadiť ústredný dispečer. Dispečerské stanovište je umiestnené v Prešove. Vybudovanie potrebného rádiového systému si vyžiadalo množstvo nových prvkov. Takmer 20-metrové stožiare vyrástli popri trati ako huby po daždi, aby pomohli rádiovému spojeniu. Podľa meraní a geografického povrchu prostredia stacionárne rádiostanice umiestnili na ôsmich stožiaroch. Po celkovej elektrifikácii trate tu ešte v roku 2002 uviedli do prevádzky aj jediné zariadenie svojho druhu na tratiach ŽSR. Správa energetiky a elektrotechniky Košice zriadila a prevádzkuje zariadenie, prostredníctvom ktorého sa získava napätie 230 V z trakčného vedenia. Je umiestnené v samostatnom kiosku blízko trate medzi Lipanmi a Pustým Poľom. Slúži na napájanie rádiostanice, ktorá bude zabezpečovať

rádiové spojenie

pre dispečersky riadenú dopravu na tomto úseku. Keď sa táto technológia uvedie do prevádzky, bude to skutočne pekný darček pre 130-ročnú jubilantku. Základom systému diaľkového ovládania a kontroly je centrála umiestnená v železničnej stanici Prešov, odkiaľ sú diaľkovo ovládané dopravne Veľký Šariš, Sabinov, Lipany a Pusté Pole. Spojenie centrály s ovládanými dopravňami je uskutočnené cez optický kábel. Jazdy vlakov v medzistaničných úsekoch sú zabezpečované traťovým zabezpečovacím zariadením typu ZG-62, tiež riadeného z dispečerského centra. Na zisťovanie voľnosti koľají sa používajú počítače osí typu AZF, preto bolo potrebné vybudovať bezstykovú koľaj v celom traťovom úseku. Takto sa zároveň výrazne zlepšili podmienky na prevádzku elektrifikovanej trate. „Doslova už o niekoľko dní sa začne s prevádzkou tohto zariadenia,“ spresňuje informácie o novom zabezpečovacom zariadení prednosta Správy OZT Košice Ing. Pavel Jakubišin.

Stranu pripravil Jozef Kunik