Podpora rozvoja Karpát

V Kyjeve o životnom prostredí v Európe

Účastníci 5. európskej konferencie ministrov životného prostredia v Kyjeve podporili pokračovanie procesu Životné prostredie pre Európu pri zabezpečení trvalého rozvoja. Mal by však vytvoriť širšiu politickú platformu pre ekologické iniciatívy regionálnej a nadregionálnej spolupráce a skoncentrovať úsilie na krajiny Spoločenstva nezávislých štátov vrátane Kaukazu a centrálnej Ázie, ako aj na štáty juhovýchodnej Európy, nezapojené zatiaľ do rozširovania Európskej únie. Zvýšiť informovanosť o procese, ktorý sa začal 1. konferenciou ministrov v českom Dobříši (1991), pokračoval v Luzerne (1993), Sofii (1995), dánskom Aarhuse (1998) a teraz v Kyjeve, by mohlo vypracovanie stratégie komunikácie. Na trojdňovej kyjevskej konferencii v novom Medzinárodnom výstavnom centre sa zúčastnili zástupcovia 50 krajín Európy a SNŠ, USA, Kanady, Európskej komisie a takmer 30 medzinárodných organizácií, napríklad Európskej hospodárskej komisie OSN, Ekologického a Rozvojového programu OSN, Svetovej banky, EBOR.

Minister životného prostredia SR László Miklós podpísal s kolegami z Maďarska, Rumunska, zo Srbska a Čiernej Hory, z Ukrajiny a Česka Rámcovú konvenciu o ochrane a trvalom rozvoji Karpát, ktorá je východiskom širokej spolupráce v karpatskom regióne. Poľsko sa chce pripojiť ku konvencii neskôr. Po jej ratifikácii má byť podpísaných ešte okolo osem vykonávajúcich protokolov, v prvom rade o zachovaní biologickej rozmanitosti Karpát. Ráta sa aj so vznikom Medzinárodného karpatského fondu na základe grantov. Sekretariát konvencie má byť dočasne otvorený vo Viedni, Rumunsko navrhlo za sídlo Brašov.

„Regionálna spolupráca má konkrétnejší charakter ako veľké medzinárodné konvencie a môže sa realizovať bez väčších administratívnych problémov. V Karpatskej konvencii sú štáty, ktoré sa onedlho stanú členmi EÚ, ale aj také, ktoré nimi zatiaľ nebudú. Je to významný politický odkaz,“ povedal v rozhovore L. Miklós. Slovenskou prioritou je integrovaný prístup, najmä pri manažmente povodí a povodní, pretože problémy súvisia práve s povodňami na riekach, pritekajúcich k nám z ukrajinských Karpát, hlavne z povodia Tisy. „Zaujíma nás aj ochrana prírody a vytvorenie Karpatskej sústavy chránených území, čo sa nás veľmi konkrétne týka. Využívanie lesov a prírodných zdrojov dosiahlo široké rozmery, preto je aj tento druh spolupráce dôležitý,“ uviedol minister.

SR sa z technických a legislatívnych dôvodov zatiaľ nestihla alebo nemohla pridať k trom protokolom ku konvenciám o ochrane životného prostredia, podpísaných v Kyjeve viacerými účastníkmi. L. Miklós však informoval, že do konca roka, dokedy je to možné, by sme sa mali určite pripojiť k dvom protokolom o strategickom ekologickom hodnotení a o občianskej zodpovednosti a kompenzáciách za škody následkom cezhraničných vplyvov priemyselných havárií na vodné toky. Protokol o registroch škodlivých látok a ich prenosoch sme nepodpísali, lebo ešte nie sme členom Aarhuskej konvencie o prístupe k informáciám a účasti verejnosti v ekologickom procese. Všetci susedia SR uzavreli dokumenty o strategickom ekologickom hodnotení a registroch škodlivých látok, Maďarsko a Ukrajina aj o zodpovednosti za škody. Všetky tri protokoly podpísalo 21 štátov.

Martin Benko, Kyjev