NEZMYSELNÝ „PROTEST“

Odborári v piatok protestovali. Proti sociálnej reforme, proti zbedačovaniu, za vyššiu minimálnu mzdu. Protestmi hrozia zdravotníci, učitelia. Nič výnimočné - v uliciach sú aj Rakúšania a Francúzi. Ale zmenia štrajky, protesty, demonštrácie niečo na skutočnosti, že každý z nás má dnes na konte niekoľkotisícový dlh, ktorý z roka na rok prudko rastie? Nezmení. A naplní štátnu pokladnicu argument rozhnevaných, že nebyť zlodejčín, arbitráží a vytunelovaných podnikov, nemá štát takú poloprázdnu pokladnicu? Nenaplní. Dlh na hlavu budeme mať stále .

Človek, ktorý stratil prácu, či žije na hranici biedy alebo bude platiť vyššie dane, nebýva prístupný argumentom expertov. Že je sociálny systém neudržateľný a prekŕmený? Že bez reforiem vzrastú spoločné dlhy až na 42 percent HDP? Počúvame často odpoveď rozhnevaných: Možno, ale prečo má na to doplatiť obyčajný človek? Pretože iní ľudia než my tu nie sú. Ani toľko boháčov nemáme, aby z nich vláda vytriasla stovky miliárd. Protesty môžu nanajvýš povzbudiť mozgové závity režisérov hospodárskych reforiem.

Mohli by sme i dôrazne pripomenúť politikom, že je nefér pred voľbami sľubovať med a potom servírovať kyslú kapustu alebo tanier s jedným vareným zemiakom. Reformy musí urobiť akákoľvek vláda. Tá, ktorá má všetkých päť pohromade, navyše začne od seba.

Netvrdíme, že niektoré požiadavky odborárov nie sú oprávnené. Ibaže dosiahnuť ich splnenie nie je reálne spôsobom, ktorí zvolili v závere minulého týždňa. Podľa niektorých odborníkov zo Slovenskej akadémie vied, ak by sa mali splniť všetky požiadavky odborárov, v štátnom rozpočte by sa muselo nájsť ďalších približne 10 mld. Sk ročne.

Eleonóra Bujačková