Terminál do vlády

Nespochybňuje sa jeho význam

Nevďačná a neľahká úloha čaká ministra dopravy Pavla Prokopoviča v najbližších troch až štyroch týždňoch. Bude musieť predložiť na rokovanie vlády materiál o preklasifikovaní stavby už rozostavaného košického letiskového terminálu, aby ju dodatočne schválila. V ňom zdôvodniť opodstatnenosť zvýšenia pôvodného investičného zámeru zo 160 mil. Sk na súčasný auditom zreálnený rozpočet 380 mil. Sk a čo bude vari najťažšie, požiadať kabinet, aby na dokončenie stavby, ktoré by za zodpovedného dodržania všetkých termínov a podmienok malo nastať v júli až auguste budúceho roka, prispel z rozpočtu na rok 2004 sumou až 100 mil. Sk, ostatok si rezort zabezpečí z vlastných zdrojov. Takmer každého, nevynímajúc členov vlády, mierne povedané prekvapuje priepastný, až 220-miliónový rozdiel, preto minister, keďže o výstavbe kolovali rôzne chýry, po nástupe do svojej funkcie dal preveriť skutkový stav veci. Výsledok auditu? Cena zodpovedá dnešným pomerom i bezpečnostným požiadavkám moderného letiskového terminálu. Kde teda nastala chyba? Minister ju bude zisťovať a sľúbil, že bude postupovať podľa zákona a kto ho porušil, ponesie zodpovednosť. Na piatkovom kontrolnom dni konkrétne mená nepadli, tie si minister nechal na rokovanie vlády.

Kriminalizácie prípadu sme sa nedočkali, hoci predraženie výstavby zvádza k tomu, aby padali konkrétne mená i hlavy. Na Slovensku vládne dosiaľ taká prax (minister sľúbil, že aspoň v jeho rezorte už odteraz nebude), že pri nedostatku finančných prostriedkov sa niečo naprojektuje so začiatočným investičným zámerom, v konkrétnom prípade letiskového terminálu silne podhodnoteným, aby nebol potrebný súhlas vlády a začne sa stavať. Prípad terminálu, ktorý sa určite bude v najbližších dňoch premieľať, nie je však ojedinelý, spomeňme si napríklad na tunel pod Braniskom, kde za taký stav projektu, aký je teraz, treba o dve miliardy viac, než si pýtal pôvodný projekt a o národnom divadle ani nehovoriac. Hoci keby sme z troch prípadov chceli vylúčiť ten najnepotrebnejší, ľahko by sme ho vedeli označiť. Treba však mať na pamäti, že medzitým sa stalo niekoľko tunelových požiarov i jedenásty september v USA a dodatočné posilnenie bezpečnosti tiež niečo stojí. Pôvodne sa nepočítalo so schengenským režimom, oddelenými priestormi pre prichádzajúcich i odlietajúcich pasažierov atď. Nech predošlé riadky nevyznejú ako obhajoba daného stavu, ktorý, treba povedať, nie je vonkoncom dobrý. Význam košického letiska narastá a chcú ho využívať aj subjekty v rámci Karpatského euroregiónu. Treba dodať aj to, že Letisko Košice za rok 2002 prepravilo takmer 162-tisíc cestujúcich, o 17 % viac ako predošlý rok, čo sa rovná o niečo menej ako polovici počtu prepravených osôb Letiska Bratislava (okolo 380-tisíc). Kým v hlavnom meste SR tento výkon dosiahli s dvoma budovami a terminálom na európskej úrovni už od roku 1970, druhé najväčšie mesto Slovenska, Košice, iba jediným zastaraným terminálom pre cestujúcich.

Ladislav Kulik