Elektrárenská spoločnosť ČEZ má naďalej predbežný a nezáväzný záujem o privatizáciu najväčšieho výrobcu elektriny na Slovensku, spoločnosti Slovenské elektrárne (SE), povedal pred niekoľkými dňami zástupca ČEZ Ladislav Kříž. Týmito slovami vlastne reagoval na vyjadrenia kompetentných predstaviteľov slovenskej vlády, že ČEZ prakticky nemôže vstúpiť do rozbehnutého tendra na privatizáciu dominantného výrobcu elektrickej energie v SR. Podľa L. Kříža ČEZ o svojom záujme už informovala aj MH SR a FNM SR. V porovnaní s ostatnými uchádzačmi, medzi ktorých patria najväčšie elektroenergetické európske giganty, nemá možno veľké šance, ale... Ale na rozdiel od ostatných chce SE privatizovať ako celok. To je silný tromf. Nie teda len perspektívne zdroje na výrobu elektriny bez jadrových elektrární. A práve tu je zrejme kameň úrazu. Prečo? Návrh na privatizáciu SE obsahuje dva varianty. Podľa prvého sa 49 % akcií SE bude privatizovať ako jeden celok (jadrové, vodné, tepelné zdroje). Druhý variant hovorí o rozčlenení SE na dve spoločnosti. Jedna zastreší jadrové elektrárne (zostane v rukách štátu?) a druhá zahrnie ostatné zdroje na výrobu elektriny. Práve o tú druhú majú zahraniční investori záujem. Časť odborníkov z radov energetikov však obhajuje privatizáciu SE ako celku. Dokonca bývalý generálny riaditeľ SE Vincent Pillár začiatkom tohto roka (krátko pred odchodom do dôchodku) prišiel s návrhom privatizovať SE a český ČEZ spoločne, lebo sa budovali ako jeden funkčný celok. Práve túto skutočnosť by podľa jeho tvrdení vedeli oceniť potenciálni investori. Jeho podnet podporila aj AZZZ. Pokiaľ ide o privatizáciou SE, časť odborníkov sa aj naďalej prikláňa k názoru, že s privatizáciou sa netreba ponáhľať. Podobne ako postupujú napríklad vo Francúzsku, a napokon aj v Česku. U našich susedov privatizáciu ČEZ zastavili, keď predložené ponuky nesplnili očakávania (v cene aj prínosoch z tohto strategického kroku). Napríklad zástupca SE Andrej Hanzel už viackrát na rôznych fórach zdôraznil, že privatizácia SE bude iba drahá pôžička, podobne, ako to bolo pri privatizácií rozvodných podnikov (REP). Každý, kto privatizuje, v prvom rade očakáva návratnosť svojej investície. Z vyjadrenia predsedu ÚRSO vyplýva, že táto návratnosť má hodnotu štátne dlhopisy + 5,5 %, čo je asi 12 %. V prípade SE to nebude menej. Ak sa SE predajú - a to je jedno komu - ten bude žiadať 12-percentnú návratnosť investície. Keby sa teda SE predali za 40 mld. Sk s návratnosťou 10 rokov a výnosnosťou 12 %, bude treba zvýšiť cenu tak, aby sa priestor pre splácanie investície vytvoril, čo ročne znamená 7,5 mld. Sk, a to je 20-percentné zvýšenie ceny elektriny, vysvetlil nám v reakcii na články zverejnené v Hd A. Hanzel. Na druhej strane dodajme, že kompetentní očakávajú prínos z predaja 49 percent akcií SE len okolo 10 mld. Sk, čo sa vidí zasa ich oponentom príliš málo. Aj keď treba zohľadniť obrovskú zadlženosť SE, nevyhnutnosť riešiť umŕtvené náklady SE (okolo 54 mld. Sk) atď. Hoci viac svetla do celej zložitej problematiky má vniesť štúdia doprivatizácie strategických podnikov (jej závery sa dozvieme v priebehu niekoľkých dní), predsa len vyjadrenia predstaviteľov MH SR k prejavenému záujmu ČEZ signalizujú, že zrejme sa SE nebudú privatizovať ako celok. Ak však v prípade privatizácie SPP mohli záujemcovia vstúpiť do procesu až v samotnom finále (po hĺbkovom audite), je súčasný postoj kompetentných doslova paradoxom. Prečo tentoraz používajú iný meter, zatiaľ nik z nich nevysvetlil. A to iste neprospeje transparentnosti celej privatizácie SE. Najmä v súvislosti s faktom - čím viac záujemcov, tým lepšia cena a lepšie podmienky. Pre samotné SE i celú slovenskú ekonomiku.
Na území Slovenska naďalej prevláda zväčša priaznivý a povzbudzujúci vplyv počasia. Pozitívne sú účinky najmä na telesnú a duševnú výkonnosť, schopnosť koncentrácie a pohotových reakcií. Len na niektorých miestach Slovenska možnosť zhoršenia rozptylových podmienok v ranných hodinách, čo môže podmieniť zvýšenie zdravotných ťažkostí u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému. Osoby s kardiovaskulárnym postihnutím nemajú preceňovať svoje sily. Meteosenzitívni, vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu trpieť migrénami a miernym pocitom závratu. Zajtra očakávame pretrvávanie priaznivých účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí.n Dnes bude malá, na niektorých miestach zväčšená oblačnosť. Miestami prehánky a búrky, najmä na strednom Slovensku. Najvyššia denná teplota 26 až 30 stupňov. Slabý premenlivý, popoludní postupne vietor severných smerov 2 až 5 m/s, pri búrkach zosilnie. Teplota na horách vo výške 1500 m 18 stupňov. n V utorok bude naďalej slnečno a cez deň veľmi teplo. Popoludní ojedinele búrky. Najnižšia nočná teplota 17 až 13, v horských dolinách miestami okolo 11, najvyššia denná teplota 27 až 31 stupňov. V stredu bude jasno až polojasno, v priebehu dňa pribúdanie oblačnosti a na viacerých miestach prehánky alebo búrky. Najnižšia nočná teplota 17 až 13, v horských dolinách miestami okolo 11, najvyššia denná teplota 24 až 28 stupňov, na východnom Slovensku aj teplejšie. n Slnko vyjde zajtra o 5.01 a zapadne o 20.37 hod.
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 22. 5. 2003: Bratislava 100,50, Sliač 97,81, Košice 98,95, Poprad 93,76, za 23. 5. 2003: Bratislava 100,35, Sliač 97,11, Košice 99,03, Poprad 93,83, za 24. 5. 2003: Bratislava 99,90, Sliač 97,91, Košice 98,84, Poprad 93,61.Údaje poskytuje SPP.
