Petrohrad slávi

Podľa vzoru Potemkina

Oknom Ruska do Európy alebo Benátkami severu je nazývaný Petrohrad, druhé najväčšie mesto Ruska, ktoré v týchto dňoch oslavuje 300 rokov od svojho založenia. Iba máloktorá metropola sa môže pýšiť takou pohnutou históriou a kultúrnou tradíciou, ako práve Petrohrad. Svoj osud s mestom na rieke Neva spojili rôznymi spôsobmi velikáni, medzi ktorých patrí Puškin, Dostojevskij, Čajkovskij alebo Šostakovič. Bývalé cárske sídlo je v súčasnosti navyše opäť späté s mocou. Z Petrohradu pochádza ruský prezident Vladimir Putin a tiež jeho významní poradcovia, spolupracovníci alebo niektorí ministri. Nie je žiadnou náhodou, že Putin pozýva najčastejšie zahraničné návštevy práve sem. Tak sa tu napríklad ruský prezident stretol so svojím americkým kolegom Georgom W. Bushom.

Myšlienka vybudovať v močarinách na pobreží Fínskeho zálivu pôvodne obrannú hrádzu počas vojny so Švédskom, sa zrodila v hlave ruského cára Petra I. Veľkého. Pevnosť svätého Petra, ako sa pôvodne nazývala, sa postupne rozrástla na „výkladnú skriňu Ruska“, mesto palácov, katedrál a stovák ostrovčekov nevskej delty. Metropola sa stala srdcom ruského umeleckého života, prístavom so slávnymi bielymi nocami, s výstavným miestom s neprekonateľnou Ermitážou alebo so Zimným palácom a aj „mestom hrdinov“ počas druhej svetovej vojny, či tiež nemým svedkom boľševickej revolúcie.

Petrohrad sa na oslavy výročia pripravoval asi päť rokov. Z federálneho rozpočtu dostal na tento účel „iba“ 40 miliárd rubľov a peňažnými darmi tiež prispeli početní sponzori a mecenáši. Mesto vraj toľko peňazí nevidelo od čias, keď bolo cárskou metropolou. Kritici veľkých osláv však tvrdili, že sa prostriedky premrhali na zbytočné skrášlenie budov, ulíc a trávnikov, zatiaľ čo mestská doprava, nemocnice, školy a obytné domy zostali v dezolátnom stave. Na mnohých stavbách bola iba natretá fasáda, prípadne nainštalované lacné „eurooknᓠs plastovými rámami. Tie najhoršie budovy, doslova podľa vzoru kniežaťa Potemkina, zakryli plátna s namaľovanými oknami. Smetisko a skládka boli schované za vysoké ploty a záhradkárske chatrče v okolí reprezentačného sídla spálené, aby vraj nekazili výhľad. Jubileum však prinieslo aj niektoré klady. Niektoré cárske paláce sú teraz naozaj zreštaurované a hlavné pamiatkové objekty, ktoré sú známe z pohľadníc, umyli a vyčistili. Z centra mesta záhadne zmizli bezdomovci, opilci, predajcovia pirohov a novín. A tiež aj väčšina obyčajných Petrohradčanov, ktorí radšej ušli pred oslavami na vidiek.

(ČTK, oso)