Nepohodlní menia adresy

Bol v Banskej Bystrici, už je v Brne

Problémy nášho zdravotníctva možno vidieť v niekoľkých rovinách. Medzi tie prvé patria také skutočnosti, akými je napríklad celospoločenská nedocenenosť ľudí pracujúcich v medicínskom či ošetrovateľskom svete, následne získaná alebo aj vrodená ľahostajnosť voči chorým, ich potrebám či starostiam, nezáujem o zverenú prácu, prehliadanie potrieb pacientov, ba až ignorácia, kým sa neobjaví nejaké to všimné alebo priamo vyžiadaný úplatok. Výsledkom toho všetkého je neochota stredného či pomocného zdravotníckeho personálu a často aj medicínskeho stavu. Potom tu máme inú rovinu, v tej strácame skutočných, práci oddaných odborníkov, ktorí zanietene pracovali aj v takýchto našich podmienkach. Zrazu sa objavia dôvody na ich odvolanie podľa akéhosi špecifického kľúča, hoci ľuďom znalým veci je jasné, že je to vlastne zbavovanie sa nepohodlných. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Keď sa v Banskej Bystrici začalo budovať svojho času Kardiocentrum, primárom sa stal schopný odborník z tejto oblasti, teda až dovtedy, kým nezačal upozorňovať na situáciu, v akej sa naše zdravotníctvo nachádzalo. Bol konkrétny a keď to inak nešlo, aj pomocou médií hovoril o všetkom, čo im chýbalo v operačných sálach, prečo museli operácie pacientov odsúvať až do obdobia, keď bolo na ne vzhľadom na ďalšie diagnózy neskoro. A keďže si spomínaný bývalý primár zrejme nemohol zvyknúť na pravidlá, ktoré u nás platia v tomto rezorte, zmenil prácu i adresu - na Centrum kardiovaskulárnej a transplantačnej chirurgie v Brne.

O odborníkoch, ktorých strácame z rezortu zdravotníctva smerom k našim susedom i do vzdialenejších štátov, sme písali už viackrát. Aj nezainteresovaným je jasné, že nechcú lajdákov, darebákov či pracovníkov, ktorých odborná úroveň je diskutabilná. Priamo povedané - strácame najlepších. No to nie je jediný spôsob, ako sa nám „darí“ odbúrať kvalifikovanú zdravotnícku starostlivosť. Príkladom z vyššej sféry môže byť odvolanie riaditeľa špecializovaného ústavu, kde liečbu charakterizovali znalosti, ale aj obetavosť personálu. Nezapadol však „do hry“, a tak ho pod zámienku odvolali a nahradil ho riadiacej sfére blízky človek. Čo na tom, že bol traumatológ, bez problémov ho nechali šéfovať v špecializovanom ústave na choroby dýchacích ciest. Nuž, ide o praktiky, ktoré nám síce všeličo pripomínajú, ale starostlivosť o pacientov určite nezlepšia.

Ľudmila Koníková