Zrejme politický strop

Komentuje Vladimír Turanský

Ani niektorí členovia Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo nemajú obavu, že by sa naši poľnohospodári nepresadili v Európskej únii. Je to optimistické konštatovanie, no treba si uvedomiť, že v priebehu nastávajúceho roka pravdepodobne mnohé farmy zaniknú a udržia sa len tí najlepší, hoci už dnes aj tieto podniky majú ťažkosti. Nádejnejšie to vyzerá pre farmy na južnom Slovensku. Horšie s tými na Kysuciach, Orave, v okresoch Svidník, Humenné atď. Tam, kde sa dá robiť agroturistika, mali by sa viac zamerať aj na túto činnosť, hoci v prístupovej fáze sme ani na to nevytvorili primerané podmienky. Aj zástupcovia opozície z kruhov poľnohospodárov tvrdia, že nemajú záujem chrániť tých farmárov, ktorí nič neurobili pre vlastné obstátie v európskej konkurencii. Na druhej strane však ani intervencie u predsedu SMK a podpredsedu Národnej rady B. Bugára, ako sa ukazuje, neboli vypočuté. Problémy slovenského agrosektora sa totiž zatiaľ nestali témou koaličných rozhovorov (minister pôdohospodárstva je nominant SMK). Pritom už dnes je na Slovensku asi 30 percent podnikov klinicky mŕtvych s následkami pre vidiek a krajinotvorbu. To však stále akoby nebol dôvod na nastolenie tejto témy za zeleným stolom.

Podceňovanie slovenského poľnohospodárstva zrejme pramení z jednej podstatnej okolnosti. Agropodnikatelia u nás nepredstavujú obávanú politickú moc, a tak si s nimi ponovembrové vlády zahrávajú. Nedávno síce nazbierali vyše 100-tisíc podpisov pod svoju petíciu, ktorú akceptoval aj parlament a požiadal vládu, aby hľadala pre nich financie, ale to je momentálne zrejme ich politický strop. V poľnohospodárskej prvovýrobe pracuje len 67-tisíc ľudí. Z hľadiska politickej sily je to malá skupina. Nemožno ju porovnávať so susedným Poľskom, ale ani s inými krajinami, kde dokážu významne poukázať na svoju situáciu a vyvinúť tlak. Ako hovorí jeden podnikateľ v agrosektore z južného Slovenska, zamestnávajúci 250 pracovníkov, poľnohospodári „pôjdu štrajkovať vtedy, keď ich tam pošlem, dám im dovolenkové peniaze a nejaké víno do ruky. Ak to však nie je štrajk z presvedčenia, ale z poslania niekam, potom to nemá zmysel“. Kolektivizácia na družstvách ľudí združila, ale zároveň mnohí stratili pravý vzťah k pôde a tým aj časť sily. Za túto prevýchovu môžu byť súčasné vlády svojim totalitným predchodkyniam iba povďačné a nie je v ich záujme tento stav meniť.