Nákup tovaru a rôzne doplnky

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Ako fyzická osoba prevádzkujem obchod s galantériou. Okrem iného obstarávam a predávam doplnky (čiapky, rukavice, ponožky), ktoré ručne pletie jedna dôchodkyňa. Uzavrela som s ňou zmluvu, na základe ktorej od nej jej výrobky nakupujem a potom ich s malou obchodnou prirážkou predávam. Ako budem nákupy účtovať? Môžem si ich uplatniť ako výdavky, keď nejde o tovar nakupovaný vo veľkoobchode? Aké iné doklady by sa mali vystaviť?

- Ak obchodníčka kúpi pletené výrobky alebo iný tovar v rámci svojej podnikateľskej činnosti a pre potreby podnikania (na ďalší predaj), môže úhradu účtovať ako daňový výdavok. Vie preukázať súvis tohto výdavku so svojimi zdaňovanými príjmami z podnikateľskej činnosti, teda platba za nákup pletených výrobkov sa môže považovať za výdavok na dosiahnutie príjmov, a tento výdavok ovplyvňuje (znižuje) základ dane z príjmov. V peňažnom denníku sa zapíše do položky druhového členenia „nákup tovaru“. Všeobecne záväzné právne predpisy o účtovníctve a zákon o daniach z príjmov neustanovujú nijaké ďalšie podmienky, napríklad pokiaľ ide o osobu dodávateľa, ktoré by mali byť v takomto prípade splnené.

Inou otázkou je znenie zmluvy, ktorú obchodníčka uzavrela s dôchodkyňou. Kúpna zmluva sa uzatvára podľa Občianskeho zákonníka (§ 588 a ďalšie) alebo Obchodného zákonníka (§ 409 a ďalšie). Podmienkou uzavretia zmluvy je len to, aby obaja účastníci mali právnu subjektivitu, ani jeden z týchto zákonov neustanovuje ďalšie podmienky, napríklad že musia byť obe zmluvné strany podnikateľmi. Ak dôchodkyňa, ktorá vyrába pletený tovar, robí túto činnosť sústavne, ide o živnosť a mala by mať živnostenské oprávnenie. Nie je však povinnosťou obchodníčky, ktorá výrobky kupuje, aby toto kontrolovala. Zodpovednosť podľa ustanovení Živnostenského zákona má osoba, ktorá pletený tovar vyrába a u nej sa bude posudzovať, či ide o činnosť sústavnú alebo príležitostnú a či touto činnosťou, ak ju vykonáva prípadne bez oprávnenia, neporušuje Živnostenský zákon.

Bolo by vhodné, keby uzavretú zmluvu dala obchodníčka posúdiť kvalifikovanému právnikovi, či z nej nevyplýva, že ide o vzťah, ktorý by sa mohol posudzovať ako pracovnoprávny vzťah a či sa obchodníčka nevystavuje obvineniu z obchádzania Zákonníka práce. V každom prípade obchodníčka si zrejme dáva platby za odoberaný tovar potvrdiť podpisom príjemcu, v praxi obvykle na výdavkovom pokladničnom doklade (hoci potvrdenku o prevzatí platby by mal vystavovať dodávateľ tovaru). Ak je dodávateľka pleteného tovaru podnikateľka (má živnostenské oprávnenie), zodpovedalo by zvyklostiam, že vystaví nejaký doklad o dodávke (faktúru, dodací list), nie je však porušením nijakého predpisu, ak dodávateľ odovzdá tovar bez dokladu. V konkrétnom prípade zodpovednosť obchodníčky spočíva v tom, že je podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve povinná vystaviť účtovný doklad o platbe (úbytok peňazí) a o prevzatí pleteného tovaru (prírastok zásob) a oba účtovné prípady zaúčtovať.

Z hľadiska dane z príjmov (zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov - ZDP) dodávateľka pleteného tovaru musí príjem zdaniť (pokiaľ nie je od dane oslobodený). Ak je podnikateľka (má živnostenské oprávnenie), jej príjem sa zdaňuje podľa § 7 ZDP. Ak pletené výrobky vyhotovuje ako príležitostnú činnosť, zdaňuje príjmy podľa § 10 ZDP. Obchodníčka, ktorá pletené výrobky kupuje, nie je povinná (ani oprávnená) skúmať, či jej dodávateľka svoj príjem zdaňuje a ako. V súvislosti s platbami dôchodkyni za pletený tovar jej však vyplýva povinnosť z ustanovenia § 32 ods. 5 zákona 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Ako fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikateľskej činnosti a v rámci tejto činnosti vykonáva platby fyzickej osobe a z týchto platieb nezráža daň, je povinná uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahnu platby sumu 10 000 Sk za kalendárny rok. Oznámenie s údajmi o prijímateľovi, dôvode a výške platby sa zašle vždy do 30 dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná. Z tejto povinnosti sú vyňaté len bezhotovostné platby a platby, ktoré prijímateľ potvrdzuje dokladom z elektronickej registračnej pokladnice.

V konkrétnom prípade skutočnosť, že bola uzavretá medzi obchodníčkou a dôchodkyňou nejaká zmluva, nasvedčuje tomu, že ide o opakovanú (ak nie sústavnú) činnosť a ťažko by sa dokazovalo, že ide o príležitostnú alebo jednorazovú činnosť. Dôchodkyňa, ktorá si privyrába pletením, je zrejme staršia osoba možno s nedostatočným právnym vedomím. Ak už nie zo zákona ale z ľudského hľadiska by bolo vhodné, aby ju jej partnerka obchodníčka upozornila na platné predpisy. Ak dôchodkyňa nie je podnikateľkou a jej činnosť by mala trvať aj v budúcnosti, bolo by najvhodnejšie, aby si obstarala živnostenské oprávnenie. To by bolo prípadne spojené s povinnosťou platiť príspevky na zdravotné poistenie a príspevky Sociálnej poisťovni, ak by príjem presiahol zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o Sociálnej poisťovni stanovené limity. Poistenie v nezamestnanosti dôchodcovia neplatia. Ak dôchodkyňa vyhotovuje pletené výrobky pre obchodníčku (prípadne ďalších obchodníkov) podľa pokynov zadávateľa práce, potom by sa mohlo uvažovať o pracovnoprávnom vzťahu napríklad na základe dohody o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce.

Ing. Tatjana Pecháčová