Pakt stability odpísaný?

Ekonómi v Nemecku a v niektorých ďalších krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) začínajú nové kolo diskusií o inom výklade kritérií Paktu stability a rastu EÚ. Pakt, ako je známe, určuje za prípustnú hranicu deficitu štátneho rozpočtu členov EÚ 3 % hrubého domáceho produktu v danom roku. Niektorí ekonómi prichádzajú s návrhom, že z makroekonomického hľadiska by bolo správne, aby sa dala vládam členov EMÚ možnosť prekročiť 3-percentný strop v prípade, ak ide o čisté zadlženie štátu v záujme oživenia konjunktúry. Ináč sa uskutočňuje politika, ktorá bude hospodársky vzostup aj naďalej obmedzovať. Podľa ekonómov by bolo treba hodnotiť nedodržanie Paktu stability nie podľa absolútnej výšky prekročenia limitu, ale len podľa výšky „štruktúrneho deficitu“. K nemu sa dá dopracovať tak, že sa z ročného deficitu odrátajú všetky prostriedky venované na hospodárske oživenie. Ak by sa z tohto hľadiska hodnotilo minuloročné prekročenie nemeckého rozpočtu (+3,6 %), potom by bolo treba odrátať z celkovej sumy nového zadlženia štátu takmer polovicu prostriedkov na podporu konjunktúry. Išlo totiž o deficit, ktorý vznikol v úsilí o oživenie hospodárstva. A tento rok by mal byť tento podiel na nemeckom deficite štátneho rozpočtu približne rovnaký.

Problém je však v tom, ako rozlíšiť, kedy ide o deficit štruktúrny a kedy o deficit konjunktúrny. Definícia štruktúrneho deficitu totiž nejestvuje. Bruselské orgány zaviedli pojem štruktúrny deficit prvýkrát až vlani. Je jedným z pomocných kritérií na hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky členov spoločenstva. Vďaka tejto zmene postoja v Bruseli sa Nemecko vyhlo ďalším novým nepríjemnostiam. Hoci nikto nepochybuje o tom, že limit Paktu stability celkom isto prekročí aj v tomto roku. A na budúci rok tiež. Dôležitý pritom je fakt, že sa v pakte pokladalo za vylúčené, aby niektorá krajina nedodržala 3-percentný limit dva roky za sebou a nie až tri roky. Ekonóm Joachim Scheide z Kielu sa domnieva, že nech sa niekto točí, ako chce, pakt sa už nedá dodržať. Podľa neho dvojnásobné prekročenie limitu je jeho jasné porušenie, nech sú dôvody akékoľvek. Limit 3 % totiž obsahuje aj možnosť konjunktúrneho deficitu. S ohľadom na slabý odpor Bruselu pokladá za málo pravdepodobný aj zámer dosiahnuť v strednodobom horizonte vyrovnaný štátny rozpočet. Pritom treba brať do úvahy, že v úsilí o zníženie štruktúrneho deficitu robia málo aj niektoré iné krajiny EÚ.

(TASR)