Konkurenti prežijú len spolu

Návrh zákona o obchodných reťazcoch nemotivuje výrobcov spájať sily

Nie všetci dodávatelia a výrobcovia platia obchodným reťazcom za to, že vo svojej sieti umiestňujú ich produkty. Veľké nadnárodné korporácie vystupujú proti obchodným reťazcom z pozície sily. Pýtať od nich poplatok za zaradenie do evidencie dodávateľov si jednoducho nedovolia. Podmienky jednoznačne diktuje silný dodávateľ. V prípade, že ich reťazec neakceptuje, nie je to dodávateľ, kto banuje. Záujem o jeho produkty bude v inom reťazci, v inej krajine, možno na inom kontinente. Poslanecký návrh zákona o obchodných reťazcoch, ktorý prešiel v parlamente prvým čítaním, sa nezaoberá postavením veľkého dodávateľa. Definuje však vyjednávaciu výhodu obchodného reťazca, ktorá mu umožňuje vstupovať do zmluvného vzťahu za podstatne výhodnejších podmienok ako zneužívanie ekonomickej sily. Návrh sa snaží o zákaz zneužívania ekonomickej sily a uvádza formy takéhoto zneužívania. Ide jednak o tzv. zalistovacie poplatky, o poplatky za spôsob umiestnenia tovaru, o príspevky na propagáciu, ktorá nie je spojená s propagáciou tovaru dodávateľa. Tí, ktorí návrh pripravovali, absolvovali už pri jeho predchádzajúcej verzii (ktorú parlament po vrátení prezidentom napokon neschválil) niekoľko rokovaní s predstaviteľmi obchodu, prekvapuje preto tvrdohlavý postoj, s akým opätovne predkladajú tie isté postuláty. Veď ak by parlament zákon s týmito paragrafmi aj odsúhlasil, obchodníci by

našli inú formu,

ako tieto peniaze získať. Navyše, na čo sa spravidla zabúda a nehovorí sa o tom - zalistovacie poplatky dávajú dodávateľovi isté práva, ktoré však nie všetci využívajú. Napríklad garanciu, že zalistovaný tovar je stále na regáloch, či možnosť vymeniť tovar za iný, ak sa nepredáva podľa predpokladov. Ak reťazec neplní tieto podmienky zmluvy, má poplatok vrátiť. Iste, nie je nelogické ani vyžadovanie poplatku za výhodné umiestnenie v predajni. Veď aj obchod na hlavnej ulici platí vyššie nájomné ako v zastrčenej uličke v okrajovej štvrti. Týmito slovami nijako nechceme zľahčovať situáciu našich výrobcov, ba ani návrh zákona, v ktorom sú isteže aj pozitívne momenty. Je to napríklad splatnosť faktúr, ktorá by nemala byť dlhšia ako 30 dní. Keďže ide spravidla o rýchloobrátkový tovar, takáto podmienka je namieste. Nie je totiž dôvod, aby dodávatelia fungovali pre svojich odberateľov ako úverové ústavy. Komisionálna forma predaja sa tiež zakazuje, bez výnimky. Pripusťme, že ide o formu v zásade nezvyčajnú pri potravinárskom tovare, nemožno ju však striktne zakázať. Ak sme v úvode spomínali veľkých dodávateľov, ktorí

diktujú podmienky,

nebola to náhoda. Globalizácia nemôže Slovensko obísť. V tejto súvislosti poznamenávame, že návrh zákona zavádza aj pojem obchodná aliancia pre také zoskupenie, ktoré využíva zladený postup voči dodávateľom. Ide o nezávislých obchodníkov, ktorí sa rozhodli odolávať tlaku reťazcov, hlavne nadnárodných, tým, že sa združili a majú spoločnú nákupnú a marketingovú politiku. V záujme prežitia sa dokázali vzdať časti svojej suverenity a rešpektujú rozhodnutia centra. Vytvorenie odbytového reťazca pre zvýšenie sily výrobcov a dodávateľov tiež nie je novou myšlienkou, zatiaľ však stroskotáva na neschopnosti dohodnúť sa na jednotnom postupe a na tom, že výrobcovia vidia v druhom výrobcovi hlavne konkurenta. Rovnako ako pre obchodníkov aj pre výrobcov však platí, že prežiť môžu len spoločne - ak sa dokážu zjednotiť a predvedú obchodným reťazcom svoju zjednotenú silu.

Zuzana Krútka