Kedy je možné odrátať DPH?

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Máme právnu formu príspevkovej organizácie. Pri svoje činnosti uskutočňujeme plnenia, ktoré sú našou hlavnou činnosťou, teda nepodnikateľské aktivity podľa zakladateľskej listiny, a tiež so súhlasom zakladateľa aj niektoré podnikateľské aktivity. Z ktorých nákupov si môžeme a z ktorých nemôžeme odpočítať daň?

- Odpočítanie dane sa od roku 2003 robí administratívne zložitejším, ale spravodlivejším postupom. Odpočítanie dane na vstupe sa realizuje adresným spôsobom tak, že odpočet alebo krátenie odpočtu platí len na nákupy, ktoré adresne súvisia s oslobodenými plneniami na výstupe alebo plneniami, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami (nepodnikateľské aktivity).

Odpočítať daň v plnom rozsahu si môže platiteľ bežným spôsobom z nákupov prijatých na svoje zdaniteľné plnenia tak, ako to ustanovuje § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Naopak, odpočítať daň vôbec si platiteľ nemôže z nákupov prijatých na výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami (§ 20 ods. 2 písm. b)), teda na svoju nepodnikateľskú činnosť. Vyplýva to z definície zdaniteľného plnenia podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorej je zdaniteľným plnením plnenie uskutočňované v rámci podnikania alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním. Inak povedané, nepodnikateľské aktivity nepredstavujú zdaniteľné plnenia.

Ak platiteľ prijme zdaniteľné plnenie, ktoré je určené čiastočne na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a čiastočne na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami, za daň na vstupe sa považuje daň uplatnená na prijaté zdaniteľné plnenia, znížená pomerne podľa rozsahu použitia prijatého zdaniteľného plnenia (§ 20 ods. 4). Pritom pomer platiteľ určí samostatne, napríklad podľa obratu, pracovných hodín, počtu zamestnancov, plochy a podobne.

Samozrejme, ak má takýto platiteľ aj oslobodené zdaniteľné plnenia podľa § 26 zákona o DPH, musí následne vykonávať krátenie odpočtu dane na vstupe aj koeficientom podľa § 20 ods. 3 s použitím § 21 zákona o DPH. Aj v tomto prípade sa nákupy adresne priraďujú na účel ich použitia tak, že sa členia na tri známe druhy - plný nárok na odpočítanie dane, žiadny nárok na odpočítanie dane a zmiešané nákupy na krátenie odpočítania dane koeficientom.

Pri posudzovanie krátenia dane zo zmiešaných nákupov pomerom (§ 20 ods. 4) alebo koeficientom (§ 20 ods. 3) treba vychádzať z posúdenia príčinnej súvislosti týchto nákupov s poskytovanými plneniami. Spravidla sú to rôzne režijné nákupy, napríklad služby, energie, kancelárske potreby; pritom podľa znenia zákona stačí, ak sa čo len zlomok nákupu použije na plnenia, kde je povinnosť zníženia nároku na odpočítanie dane.

Argument, že sa nedá vopred určiť použitie predmetného nákupu, neznamená neriešiteľnú situáciu. Platiteľ je totiž povinný krátiť odpočítanie dane koeficientom podľa § 20 ods. 3 zákona o DPH aj v prípade, ak vopred nevie predmetný nákup adresne priradiť k budúcim zdaniteľným plneniam na výstupe. Obdobne podľa § 20 ods. 4 zákona o DPH platí, že ak platiteľ nevie určiť rozsah použitia prijatého zdaniteľného plnenia na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami, nemôže odpočítať daň.

Sme príspevková organizácia a máme otázku k ustanoveniam k 20 ods. 4 novelizovaného zákona o DPH. Môžeme určiť pomer použitia prijatých zdaniteľných plnení čiastočne na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a čiastočne na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami z ročnej uzávierky z predchádzajúceho roku (teda na rok 2003, údaje z roku 2002) a týmto jedným pomerom znižovať pomerne daň na vstupe celý rok 2003? Musíme na konci roku 2003 vykonať ročné zúčtovanie, teda prepočet pomerom zo skutočných údajov roku 2003?

- Zastávame názor, že možno použiť pomer predmetných plnení z roku 2002. Tento názor opierame o nasledujúcu právnu oporu a použitú úvahu. Predmetné ustanovenie § 20 ods. 4 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov používa slovné spojenie „pomerne podľa rozsahu použitia“. Zákon nešpecifikuje, či má ísť o rozsah použitia z údajov minulého roka lebo bežného roka tak, ako je to pri oslobodených zdaniteľných plneniach, teda pri koeficiente podľa § 21 zákona o DPH.

Platiteľ (príspevková organizácia) dobrovoľne môže, ale nemá povinnosť postupovať obdobne ako pri koeficiente podľa § 21 zákona o DPH aj pri ročnom vyrovnaní dane podľa skutočných údajov bežného roka. Ak by bol zákonodarca chcel vyžadovať ročné vyrovnanie aj pri používaní krátenia odpočítania dane pomerom podľa § 20 ods. 4 zákona o DPH, potom by bol túto povinnosť ustanovil do zákona o DPH. V dostupnej judikatúre správneho súdu v daňových veciach možno identifikovať právny názor, že v daňovom práve, ako časti verejného práva, nie je možné voľne aplikovať metódu analógie, na rozdiel od súkromného (obchodného) práva. Teda žiadna analógia z aplikácie koeficientu podľa § 21 zákona o DPH, na krátenie odpočítania dane pomerom podľa § 20 ods. 4 zákona o DPH, nie je možná.

Podľa Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) platí, že dane možno ukladať len zákonom. Daňové úrady v pozícii štátnych orgánov môžu od daňovníka vyžadovať len plnenie takých povinností, ktoré mu adresne ukladá zákon. Tiež podľa základných zásad daňového konania obsiahnutých v ustanoveniach § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov možno od daňového subjektu vyžadovať len plnenie povinností adresne uložených zákonom (zásada zákonnosti).

Ing. Vladimír Pastierik

HZ PKF, s. r. o.