Moldavskí komunisti oslavovali

Arméni volili parlament spolu s referendom

Tretí rok vládnuci komunisti v Moldavsku zvíťazili aj v nedeľňajších miestnych voľbách, čím potešili svojho lídra, prezidenta Vladimira Voronina, ktorý v ten istý deň oslávil 61. narodeniny. Predvolebná kampaň a priebeh volieb ešte stále zaostávali za medzinárodnými normami. Pozorovatelia OBSE vyslovili výhrady k prejavom zastrašovania a nátlaku na opozíciu, k uprednostňovaniu vládnej strany. Podľa v utorok oznámených konečných výsledkov kandidáti Strany komunistov Moldavska získali v miestnych a okresných radách takmer 48 % miest pri 54-percentnej účasti voličov. Sociálno-liberálny blok Naša Moldova obsadí 20 %, pravicová Kresťansko-demokratická ľudová strana (v minulosti organizovala početné protivládne demonštrácie) 9 %, Demokratická strana 8 % miest. Takmer polovicu miest budú mať komunisti aj v rade hlavného mesta Kišiňov, no o jeho starostovi sa rozhodne v druhom kole. Ich kandidáti získali miesta 316 zo 494 starostov (spolu 898) zvolených v prvom kole.

V arménskych parlamentných voľbách koncom týždňa získala Republikánska strana Arménska na čele s premiérom Andranikom Margarjanom 22,5 % hlasov. V zmiešanom volebnom systéme sa v pomernej časti hlasovania za strany a koalície rozhodovalo o 56 z celkového počtu 131 miest poslancov parlamentu a ďalších 75 vzíde z jednomandátových obvodov. Opozičný blok Spravodlivosť dosiahol podporu 13 %, lojálna vláde Strana zákona okolo 12 %, ďalší provládny subjekt Dašnakcutjun 11 %, opozičná Národná jednota 8,4 % a päťpercentný prah prekonala ešte Zjednotená robotnícka strana s 5,5 %. Sily podporujúce hlavu štátu Roberta Kočarjana budú mať v parlamente podľa všetkého väčšinu spolu s poslancami z individuálnych obvodov. Parlamentné voľby pri účasti 52 % voličov, podobne ako nedávne prezidentské voľby, podľa OBSE plne nezodpovedali demokratickým štandardom. Arméni zároveň hlasovali v referende aj o parlamentom predtým prijatých iniciatívach prezidenta na zmeny ústavy. Podľa nich by mal parlament samostatne formovať vládu, čo bolo doteraz v kompetencii hlavy štátu. Tá by vymenovala len ministrov obrany a zahraničných vecí s právom veta na rozhodnutia poslancov. Ráta sa aj so zavedením dvojitého občianstva v osobitných prípadoch pre občanov arménskeho pôvodu.

Martin Benko

Kišiňov-Jerevan-Kyjev