Hospodársky denník
USD34,582 Sk
EUR41,13 Sk
CHF26,914 Sk
CZK1,311 Sk
  Streda  28.Mája 2003

Chýba prepojenosť i stratégia

Ekologické dlhy ďalej zostávajú na pleciach podnikateľov

„Ekológia sa stáva jednou z priorít EÚ a tento trend Slovensko nemôže ignorovať,“ zdôraznil minister hospodárstva Robert Nemcsics vo svojom vystúpení na konferencii s názvom Životné prostredie v prístupovom procese do EÚ. Toto stretnutie zástupcov podnikovej sféry s predstaviteľmi rezortu životného prostredia a s predstaviteľmi NR SR, vlády SR a pod. už tradične raz do roka organizuje ministerstvo životného prostredia. Robert Nemcsics dodal, že prispôsobenie sa prísnejším európskym environmentálnym normám bude zložité. A to aj napriek schváleným prechodným obdobiam. Prostriedky, ktoré bude treba investovať do ochrany ovzdušia, vôd, odpadového hospodárstva a pod. zaplatia znečisťovatelia. Teda podnikateľská sféra. Vo väzbe na reálnu situáciu, v akej sa mnohé podniky nachádzajú, je jasné, že krok dopredu bude možné urobiť len pomocou fondov do EÚ a zahraničných investorov. Na problém nedostatku prostriedkov nadviazali aj ďalší účastníci konferencie. Viceprezident AZZZ a generálny riaditeľ a. s. Duslo Šaľa Jozef Kollár poukázal okrem iného na problematiku starých ekologických dlhov. Kto ich zaplatí, keď mnohí z tých, ktorí ich spôsobili, už neexistujú? Príkladom je zatvorená Niklová huť Sereď. Skládka, ktorá po nej zostala, predstavuje

stále hrozbu

pre životné prostredie. Otázka riešenia starých environmentálnych záťaží je však na Slovensku stále otvorená. Kým napríklad v susednom Česku z ich FNM ročne vyčleňovali miliardové sumy, v SR sa riešenie starých ekologických dlhov odkladalo. Podceňovanie problému vari najlepšie dokumentuje skutočnosť, že ministerstvo dostalo tento rok zo štátneho rozpočtu na staré záťaže len 100 mil. Sk. Pritom podľa platného uznesenia vlády malo dostať z príjmov z privatizácie 2 mld. Sk. Na odstránenie environmentálnych dlhov, len čo sa týka divokých skládok, však treba až vyše 8 mld. Sk. Zatiaľ. Ak totiž tieto tikajúce bomby vybuchnú, likvidácia škôd si vyžiada podstatne viac. Ako ilustráciu tohto tvrdenia minister László Miklós uviedol príklad kontaminovaného ílu, ktorý sa dostal do Zemplínskej šíravy. Kontaminácia síce vznikla počas prevádzky Chemka Strážske v minulosti, ale... Ale neodstránila sa včas. A tak okrem prostriedkov na vyčistenie Šíravy doplatia na

starý dlh

z minulosti aj podnikatelia v cestovnom ruchu, lebo návštevnosť tejto lokality výrazne klesne. Pokiaľ ide o postoj podnikov k ekológii, generálny riaditeľ Kappa Štúrovo a prezident ASPEK (Asociácia priemyselnej ekológie) Ľuboš Lopatka povedal, že drvivá väčšina podnikov si uvedomuje, že problémy životného prostredia nik za nich nevyrieši. Ale musia na to mať. Nejde o investície s krátkou lehotou návratnosti, ale investície do budúcnosti. Ich odďaľovanie len generuje ďalšie problémy a náklady. Výrobky a služby slovenských podnikov budú musieť byť konkurencieschopné nielen v kvalite, ale konkurencieschopné aj v ekológii. Inak na trhu EÚ neobstoja. V súvislosti so vstupom SR do EÚ viacerí odborníci z podnikovej sféry upozornili na celý

rad problémov,

ktoré prinesie nová environmentálna legislatíva v praxi. Konkrétne ani stanovené prechodné obdobia nebudú schopné niektoré podniky stihnúť. Ešte väčšie komplikácie prinesie zákon o IPKZ (integrovaná prevencia a kontrola znečistenia). Tým, že zákon o IPKZ sa len pred niekoľkými týždňami dostal do NR SR, sú slovenské podnikateľské subjekty v porovnaní s podnikateľmi v krajinách EÚ v nevýhode. Tá ich môže stáť veľa. Ak nezískajú povolenie o IPKZ v stanovených termínoch (čo bude veľmi zložité), najmä pri starých prevádzkach a technológiách hrozí doslova ich odstavenie. Prezident Združenia priemyselných zväzov SR Jozef Uhrík, ako i Jozef Kollár vo svojich vystúpeniach zdôraznili potrebu jasnej národohospodárskej stratégie. V súčasnosti na nej pracujú jednotlivé zložky AZZZ. Z nej by mali vyplynúť aj odpovede na mnohé otvorené otázky, ktoré súvisia so životným prostredím. Škoda len, že už dávno nie sú zodpovedané. Veď môžu výrazne ovplyvniť existenciu a rozvoj mnohých slovenských podnikov.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.