Hospodársky denník
USD34,582 Sk
EUR41,13 Sk
CHF26,914 Sk
CZK1,311 Sk
  Streda  28.Mája 2003

Slabšie šance textilákov

Malé a stredné firmy môžu ťažiť z využitia eurofondov

Dúfam, že po vstupe do Európskej únie nebudeme musieť konštatovať 40-percentný pokles produkcie, zamestnanosti a výkonov v textilnom a odevnom priemysle tak, ako sa to stalo Španielsku, povzdychol si Pavol Jakubík, generálny tajomník Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP) SR, keď analyzoval prípravu textilného a odevného priemyslu SR na vstup do Európskej únie. Uviedol pritom, že podnikateľskej verejnosti stále chýbajú informácie o obsahu a prechodných ustanoveniach jednotlivých prístupových kapitol, o obsahu a implementácii acquis communautaire, ako aj ďalších legislatívnych noriem a smerníc, ktoré môžu mať dosah na ich aktivity. „Pritom Španielom môžeme závidieť súdržnosť a snahu riešiť spoločné veci spoločne, a to tak v domácich podmienkach, ako aj vo vzťahu k Európskej únii,“ dodal P. Jakubík, ktorý pred časom navštívil španielsku textilnú a odevnú asociáciu. Tá napríklad dokázala nájsť priestor na financovanie stážových pobytov svojich pracovníkov v Bruseli a takto získané informácie jej veľmi pomohli.

Ak porovnáme vývoj v textilnom a odevnom priemysle Slovenska s týmto odvetvím v Európskej únii, sú zrejmé niektoré spoločné črty. Počet zamestnancov klesá. Obrat prípadne výnosy rastú. Pridaná hodnota však nerastie v odevnom priemysle SR, zatiaľ čo v EÚ, ale aj v slovenskom textile áno. Investície majú

opačný trend

v SR než v EÚ, kým na Slovensku rastú investície v textile a v odevnom priemysle klesajú, v únii rastú investície do odevného priemyslu a v textilnom je pokles. Počet firiem v SR rastie, ale v EÚ je ich čoraz menej. Podľa P. Jakubíka by sa závislosť budúcej, 25-člennej únie (EÚ-25) od mimoeurópskych trhov mala znížiť, s výnimkou vláken. Export textilu na trhy mimo EÚ-25 je pre kandidátske krajiny málo zaujímavý, rovnako ako dovoz chemických vláken a odevných výrobkov. Kandidátske krajiny sú však veľmi závislé od trhov súčasnej EÚ, a to vrátane zušľachťovacieho styku či mzdovej práce. Po vstupe do EÚ už však nebude dôvod na prácu vo mzde pre odberateľov v rámci únie. Dopredu je jasné, že prechod na kompletnú výrobu rovnako v konfekcii ako v textile spôsobí problém nedostatku obratových prostriedkov. Doterajšia výhoda lacnej pracovnej sily padne, dnešné kandidátske krajiny budú musieť postupne zvyšovať mzdy, v opačnom prípade by išlo o neprípustný mzdový dumping. Dôjde na uplatňovanie ochranárskych opatrení platných v EÚ, ktoré sú výrazne liberálne. Predpokladá sa rast podielu ázijského tovaru na trhoch EÚ-25, keď sa odhaduje, že Čína by mala dosiahnuť takmer polovičný podiel (47,2 %) na trhoch Európy v roku 2005.

Ako sa možno s poznaním týchto faktov a tendencií pripraviť na pôsobenie v EÚ-25, na čo nezostáva už ani rok? Pavol Jakubík hovorí, že v záujme posilnenia konkurencieschopnosti by firmy mali aktívnejšie pôsobiť v účasti na grantoch prístupových kapitálových fondov EÚ a aktívne využívať reštrukturalizačné fondy EÚ. Veľké firmy nemajú takúto šancu, Európska únia podporuje malé a stredné podniky do 250 zamestnancov a orientuje čerpanie eurofondov len na ne. Aj preto generálny tajomník ATOP radí

zvýšiť kreativitu

atomizáciou právnych subjektov. Mieni tiež, že dôležitá je optimalizácia výrobného programu, ku ktorej by mali podniky dospieť na báze kvalitných marketingových štúdií. Nevyhnutné bude zvyšovanie produktivity práce na zamestnanca a tlmenie ďalších nákladov (na energie, služby, sociálne výdavky). Považuje tiež za vhodné a výhodné využívať mzdovú prácu v tretích krajinách, mimo EÚ-25. Upozorňuje aj na to, že je potrebné, aby podniky prejavili viac iniciatívy a ochoty pre spoločné riešenie spoločných problémov a jednotné vystupovanie. „Ak sa nám to podarí naplniť, je reálny predpoklad minimálne strednodobého pôsobenia našich odvetví v podmienkach Európskej únie, a to aj napriek vyhláseniu Svetovej banky o neperspektívnosti textilného a odevného priemyslu na Slovensku,“ tvrdí Pavol Jakubík.

Zuzana Krútka

Tabuľka:

Textilný a odevný priemysel SR

Ukazovateľ Rok 2002 Rok 1996

Výnosy 23,0 mld. Sk 18,8 mld. Sk

Tržby za vlast. výkony a tovar 20,2 mld. Sk 16,1 mld. Sk

Tržby z predaja na vývoz 14,1 mld. Sk 9,1 mld. Sk

Počet zamestnancov 46 761 52 773

Pridaná hodnota 8,6 mld. Sk 6,1 mld. Sk

Hosp. výsledok pred zdanením 0,9 mld. Sk -0,4 mld. Sk

Podiel vývozu na produkcii 68 % 56 %

Zdroj: ATOP

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.