Inflácia nehrozí

Podľa predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB) tlaky na infláciu v eurozóne pomaly ustupujú. „Naše očakávania sú také, že inflácia bude tento rok nižšia ako 2 %,“ uviedol člen vedenia banky Domingo Solans. V apríli dosiahol rast cien v členských krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) podľa predbežných údajov 2,1 %, čo je pokles oproti marcovej hodnote 2,4 %. Podľa ECB by sa mala inflácia v nasledujúcich mesiacoch ďalej znižovať, pričom cieľom banky je udržať ju pod hranicou 2 %.

Po najnovších vyjadreniach sa medzi ekonómami rozširujú očakávania, že ECB pravdepodobne na svojom zasadnutí 5. júna zníži úrokové sadzby. Kľúčová krátkodobá sadzba je v súčasnosti na úrovni 2,5 %. Naproti tomu júnové futurity EURIBOR, ktorých cena závisí od očakávaných sadzieb v eurozóne, sa v súčasnosti predávajú s výnosom 2,18 %. To znamená, že obchodníci predpokladajú pokles úrokov o 0,25 až 0,5 percentuálneho bodu.

Pomalší rast eura

Prípadné zníženie sadzieb pravdepodobne zastaví alebo aspoň spomalí súčasné zhodnocovanie eura oproti doláru, keďže spoločná mena už nebude z hľadiska úrokových výnosov taká atraktívna ako doteraz. Napriek tomu však budú európske sadzby aj po znížení vyššie ako v Spojených štátoch, kde je základný úrok 1,25 %. Uľaviť by sa však mohlo európskym exportérom, ktorým silné euro predražuje výrobky na zahraničných trhoch. Ekonomika v takom prípade musí byť ťahaná domácim dopytom. „Samozrejme, aj to je prvok, ktorý budeme brať do úvahy pri našom hodnotení ekonomických podmienok pred rozhodnutiami v menovej politike,“ uviedol Domingo Solans. Spoločná európska mena sa tento rok posilnila oproti doláru o viac ako 13 % a v minulom týždni prekonala svoj historický rekord.

Pokles sadzieb by tiež mohol pomôcť oživiť ekonomiku. Z krajín EMÚ je to predovšetkým Nemecko, ktoré sa v súčasnosti zmieta na pokraji recesie, avšak nízky rast hrubého domáceho produktu zaznamenávajú aj niektoré ďalšie štáty. Nižšie úroky sa totiž následne premietnu do lacnejších úverov pre podnikateľov, ktorí budú môcť investovať do nových projektov. Hlavný ekonóm ECB Otmar Issing je však v tomto smere opatrný. „Nie je to tak, že motor sa naštartuje a naraz vyrazí vpred. Bude to skôr postupný proces,“ povedal Issing. K poklesu úrokov by mohlo prispieť aj znižovanie cien ropy na svetových trhoch.

Riziko deflácie

Proti znižovaniu sadzieb stojí na druhej strane hrozba deflácie. Niektorí analytici varujú, že hlavne v Nemecku je toto riziko celkom reálne. Väčšina svetových ekonómov zastáva názor, že deflácia je škodlivá. Klesajúce ceny totiž podnecujú spotrebiteľov, aby svoje nákupy odložili na neskôr, čo sa spätne odráža v poklese príjmov spoločností. Veľké problémy má s ňou už niekoľko rokov napríklad Japonsko a niektoré ďalšie ázijské krajiny, ktorým sa už dlhší čas nedarí naštartovať hospodársky rast. „Deflácia je menej želateľná ako miera inflácie nad 2 %,“ povedal aj viceprezident ECB Lucas Papademos.

Väčšina európskych predstaviteľov sa však poklesu cien zatiaľ neobáva. Ako povedal Otmar Issing, nepozná žiadne predpovede, ktoré by reálnosť tohto rizika potvrdzovali. Ak by sa však hrozba predsa len vyskytla, ECB je pripravená reagovať promptne. V podobnom duchu sa vyjadril aj člen vedenia ECB Ernst Welteke, podľa ktorého Nemecko nevykazuje žiadne znaky deflácie. Jediným varovným hlasom tak ostali slová jeho kolegu Yvesa Merscha, podľa ktorého je krátke obdobie poklesu cien v Nemecku

Michal Mušák