Výsada nie iba vyvolených

Komentuje Eleonóra Bujačková

Vysokoškolské vzdelanie, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi bolo výsadou iba málo percent obyvateľstva, sa dnes stalo podmienkou na lepšie uplatnenie v spoločnosti. Počty študentov sa za posledných trinásť rokov zdvojnásobili, ale o veľkorysých investíciách, bežných vo vyspelom svete, sa nám ani nezdá. Vysoké školy sa budú musieť zmieriť s tým, že iba každý piaty alebo desiaty študent je budúcim vedcom. Ktorý z nich to je, to sa pritom v osemnástich rokoch ešte nedá rozpoznať. Ak teda nemá povodeň študentov odbornú a vedeckú kvalitu celkom odplaviť, musí sa štúdium diferencovať, a to na niekoľkých úrovniach. Ako všade na svete musia sa aj u nás rozlíšiť univerzity s dôrazom na kariéry akademické a vedecké - a na tie ostatné, ktorých musí byť výrazne viac. Ale žiadna z nich sa nemôže vyhnúť ani diferenciácii štúdia vo vnútri: výber správnych adeptov pre vedecké dráhy nezariadia žiadne prijímacie skúšky, ale až študijná skúsenosť.

Súčasný systém vysokoškolského štúdia s prevažne pevnými osnovami vychádza z predstavy plošného pokrytia celého odboru. Už dlhšie však výrobná prax varuje, že to nie je dobrá cesta. Rozsah každého živého odboru sa za posledné roky tak rozrástol, že sa pokryť vôbec nedá. A na mnohých katedrách sa odvodzuje jednoducho z toho, čo jej členovia práve učia. Keď niekto odíde, „rozsah“ sa zmení. To nie je námietka, inak to napokon asi ani nejde, ibaže by sme z toho mali vyvodiť dôsledky.

Študent sa, samozrejme, musí naučiť základným metódam práce, ale skladba štúdia by mala byť konfrontovaná s potrebami praxe. Všade vo svete si odborníci lámu hlavu nad tým, ako udržať úroveň škôl. Jednou z dobrých foriem je porovnanie, a to nielen v rámci našej republiky. Isto aj preto sa nedávno zástupcovia európskeho vysokého školstva zhodli na tom, že v budúcnosti by mal každý študent stráviť aspoň semester v niektorej inej krajine.

Dnešní študenti vstupujú do spoločnosti, kde sa podmienky uplatnenia rýchlo menia. Staré povolania zanikajú a vznikajú nové, a i v tých, ktoré zostávajú, sú nároky z roka na rok vyššie. Podľa odhadov OECD si viac ako dve tretiny nových pracovných príležitostí bude vyžadovať vysokoškolské vzdelanie. Ale aké? To dnes ešte nikto nevie. Dokonca sa zdá, že práve v nových oblastiach a odboroch sa vyskytujú skôr dočasné príležitosti než celoživotné povolanie. Odborníci už dlho upozorňujú, že celoživotným povolaniam odzvonilo. Kto sa chce uplatniť, musí sa vedieť prispôsobiť a naučiť sa robiť rôzne veci. Pritom technologický vývoj a nevídaná produktivita práce vo vyspelých krajinách vedú k tomu, že potreba ľudskej práce klesá. Pokusy usmerňovať dopyty po vzdelaní zlyhávajú, a je to možno aj dobre. Kto sa dnes odváži odhadnúť, aké budú pracovné príležitosti o desať, tridsať rokov? Ako sa vyvinie pracovný trh v otvorenej Európe? Aj naše vysoké školy sa budú musieť tomuto trendu prispôsobiť. Spoločenský tlak a otvorené hranice nás v blízkej budúcnosti k hlbokým zmenám prosto donútia.