Je potrebné stáť pevne zemi + foto Anton Jaborek

Nemôžu predsa prejesť všetko, čo možnože zarobia

Štrajk železničiarov začiatkom roka na niekoľko dní ochromil chod Železničnej spoločnosti. Odborári zatiaľ nedosiahli svoj cieľ, ale vo vyjednávaní so zamestnávateľmi pokračujú. Vyplýva to z ustanovení kolektívnej zmluvy, v časti o mzdovom náraste na rok 2003. Odborári stále tvrdia, že ich požiadavky sú oprávnené. Ako vidí tento problém personálny riaditeľ Železničnej spoločnosti, a. s., Ing. Anton Jaborek? „Nedávno sa uskutočnilo ďalšie kolo rokovaní o mzdovom náraste na rok 2003. Začíname rokovania pred sprostredkovateľom. Pred sprostredkovateľom preto, lebo sme sa o mzdovom náraste nedohodli. Železničná spoločnosť a tiež ŽSR ponúkali na poslednom vyjednávaní nárast tarifných miezd o 5 percent s účinnosťou od 1. 7. 2003 s tým, že po skončení prvého polroka a vyhodnotení ekonomických výsledkov, v prípade ich priaznivého vývoja, by sme sa mohli zaviazať aj k ich ďalšiemu nárastu od 1. 10. 2003. Podotýkam však, že podmienka je, že budeme mať na to vytvorené prostriedky. Všetkých jedenásť odborových centrál trvá na požiadavke medziročne

zvýšiť mzdy

vo výške inflácie a k tomu navyše 5 percent. Znamená to zvýšenie o 8,8 percenta z hľadiska inflácie, ako je to v zákone o štátnom rozpočte a o spomínaných 5 percent, čo je z nášho hľadiska neprijateľné. Zvýšenie priemernej mzdy medziročne o jedno percento pre našu spoločnosť znamená potrebu 53 miliónov korún ročne a tento istý objem by potrebovali aj ŽSR. Keby sme teda súhlasili s požiadavkami odborárov, potrebovali by sme medziročne približne 700 miliónov korún, čo je nereálne. Musíme si všetci uvedomiť, že ak sme akciovou spoločnosťou, nemôžeme si dať do budúcnosti záväzky, na ktoré si nevieme zarobiť, a to predovšetkým v oblasti osobných nákladov. V prvom rade musíme mať na to vytvorené zdroje. Navyše nikde nie je napísané, že od 1. januára sa zaväzujeme zabezpečiť mzdový nárast minimálne vo výške inflácie.“ Navýšenie miezd v ZSSK je prakticky jediným zásadným problémom, ktorý vyplýva z platnej kolektívnej zmluvy. Preto bude predmetom kolektívneho vyjednávania pred sprostredkovateľom, ktorý sa s vedením ZSSK už skontaktoval a oznámil, že prvé vyjednávanie sa uskutoční 4. júna. Bude to rokovanie práve o mzdovom náraste. Personálny riaditeľ spoločnosti Anton Jaborek v tejto súvislosti zdôraznil: „Prijali sme zásadu, že ak pripustíme mzdový nárast,

môže byť

maximálne vo výške plánovaného zisku, a to 267 miliónov korún. Ak to vydelíme 53 miliónmi korún, čo predstavuje medziročnú potrebu pri navýšení mzdových prostriedkov o jedno percento, logicky z toho vyplynie, že máme zabezpečený nárast vo výške päť percent. Musíme však brať do úvahy vývoj od začiatku roka a spomenúť aj štrajk, ktorý neprispel k zlepšeniu výsledkov. Naopak, mal negatívny dosah vo výške 60 až 80 miliónov korún. Znamená to, že už nemáme k dispozícii 267 miliónov korún, ale len približne 200 miliónov korún. Druhým dôležitým faktom zostáva, že akcionár, ktorým je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, určite nebude spokojný, ak všetky prostriedky, ktoré zarobíme, prejeme. Z ekonomického hľadiska je takáto politika absolútne nevhodná. Navyše nie je naším záujmom, aby sme zvyšovali mzdy plošne. Vieme, že v našom mzdovom systéme existujú určité deformácie, ktoré treba napraviť. Najviac mi prekáža, že napríklad v tarifnom systéme máme zakomponované odpracované roky nie v organizácii, ale v určitej odbornosti. Podľa tohto systému započítavame zamestnancovi aj roky, ktoré odpracoval v inej organizácii. Tarifná mzda by mala reprezentovať

určitú náročnosť

z hľadiska dôležitosti práce, kvalifikačnej náročnosti, z hľadiska toho, ako sa v rebríčku hodnôt jednotlivé profesie podieľajú na hlavnej činnosti firmy a nie koľko kto odrobil pre inú spoločnosť. Je to demotivujúce najmä pre mladých ľudí. Preto chceme uplatniť v odmeňovaní viacero zmien. Napríklad po rozdelení federácie odborári trvali na tom, aby sa zabezpečil medziročný mzdový nárast podľa kolektívnej zmluvy nielen za organizáciu ako takú, ale aj za jej organizačné jednotky. Toto pravidlo začalo platiť od obdobia, keď výška pohyblivých zložiek mzdy bola v týchto jednotkách rôzna. Niekto mal osempercentné prémie a iní až dvadsaťpercentné. Keďže medziročný mzdový nárast napríklad o 10 percent mal byť zabezpečený aj na organizačné jednotky, výška prémie automaticky vždy zostávala nemenná z hľadiska percentuálneho priemeru na celkovej mzde. Dnes sa preto stáva, že máme divízie, ktoré sú v súčasnosti z hľadiska organizácie nosné - napríklad divízia nákladnej dopravy -, ale majú najnižšiu prémiu. Navrhujeme, že každému zamestnancovi, ktorý je zaradený v určitej

tarifnej triede,

sa automaticky zvýši mzda o 5 percent a podľa ekonomických výsledkov v nadtarifnej zložke mzdy chceme spraviť určité vyrovnanie v divíziách, ktoré majú podhodnotené prémie. Okrem toho pracujeme na aktualizácii mzdového systému, ktorý bude zohľadňovať výkonnosť jednotlivých pracovníkov. Podľa mňa je logické, že inak bude odmeňovaný riadiaci pracovník, kde je veľká intenzita dopravy a inak ten, kde je podstatne nižšia. Vo vedení spoločnosti máme predstavu o celkovom prebudovaní mzdového systému, aby bol viac motivačný. Pripravujeme systém, ktorý zohľadní aktivitu ľudí. Kto pre firmu urobí viac, aj viac zarobí.“ Predstavenstvo akciovej spoločnosti ZSSK nedávno schválilo návrh projektu zdokonalenia riadenia ľudských zdrojov. Jedna časť projektu obsahuje aj oblasť motivácie a vytvorenia nového mzdového systému. Rokovať o ňom chcú začať v nasledujúcich mesiacoch. Pri diskusiách bude vítaná aj účasť odborárov, aby bol nový mzdový systém objektívny. V súčasnosti však pred vedením stojí hlavný problém, a to rokovanie s odborármi o dohode v oblasti mzdového nárastu na tento rok. Ak vedenie ZSSK ani pred sprostredkovateľom nenájde s odborármi spoločnú reč, budú mať na výber dve riešenia. Po prvé, odborári môžu vyhlásiť štrajk, na čo majú právo alebo obe strany pôjdu pred rozhodcu. Pred rozhodcom sa však už nebude vyjednávať. Rozhodca rozhodne, ktorá strana má pravdu.