Baskicku sa nedarí

Madrid presvedčivo na čele regiónov

Pri príležitosti komunálnych volieb Inštitút pre ekonomické štúdie (IEE) zverejnil výsledky výskumu o priamom vplyve politického prostredia na vývoj ekonomiky v jednotlivých autonómnych oblastiach (AO) Španielska v uplynulých 25 rokoch. Predložená štúdia analyzuje vývoj v AO v priebehu rokov 1975 - 2000 a dokumentuje prepad ekonomickej pozície troch AO (Álava, Gipuzkoa, Bizkaia), ktoré tvoria španielske Baskicko, z prvej na šiestu priečku v poradí španielskych autonómií v tvorbe HDP na obyvateľa. Autori zdôrazňujú, že Baskicko bolo výrazne postihnuté priemyselnou konverziou v 80. rokoch, ale bolo tiež svedkom nezodpovedajúceho inštitucionálneho a politického vývoja, ktorý spôsobil, že spolu s Astúrskom zaznamenalo v hodnotenom období najnižší priemerný rast.

Inštitucionálnym vývojom sa nemyslí len previazanosť s činnosťou ETA, ale aj diskriminácia a nedostatok konkurencieschopnosti firiem, vyplývajúcej z daňovej politiky baskickej vlády. V uplynulých 20 rokoch klesol počet obyvateľov v Baskicku o 2,7 % (asi 59 tis. obyvateľov) na 2,08 milióna a došlo aj k úniku firiem. V tom istom čase susediace AO La Rioja a Navarra využili situáciu, aby ponúkli sídlo firmám predtým usadeným v Baskicku a zaznamenali následne výrazný rast HDP na obyvateľa.

Pokles tvorby HDP na obyvateľa sa však neprejavil v čistom príjme rodín (vrátane sociálnej pomoci a dotácií), vzhľadom na vlastný fiškálny systém Baskicka, ktorý je plne autonómny, bez povinnosti prispievať na základe solidarity do celoštátneho rozpočtu. Systém ekonomickej dohody, podľa ktorej si komunálna oblasť vyberá dane a odovzdáva štátu ich istú časť, tzv. cupo, za služby, ktoré štát pre AO vykonáva, zvýhodňuje Baskicko v porovnaní s ostatnými regiónmi Španielska. Prof. Julio Alcaide, jeden z autorov štúdie, uviedol, že Baskicko s priemerným ročným akumulovaným rastom 1,25 % počas uplynulých 25 rokov stratilo tiež svoju pozíciu v európskom meradle, keď ako región kleslo z 20. na 60. miesto.

Od roku 1975 sa zaznamenal markantný posun v dynamike ekonomického rozvoja smerom od severného kantábrijského pobrežia Španielska a stredu krajiny k pobrežiu Stredozemného mora a na ostrovy. Najviac rástol región Murcie (3,35 % ročne), nasledovaný AO La Rioja, Kanárske ostrovy, Navarra a Valencia. Naopak, na konci tabuľky sa ocitli okrem Baskicka a Astúrie, AO Galícia a Kantábria. Oblasť Madridu preukazuje stabilne dobré výsledky, ktoré ju zaraďujú na čelo hodnotenia. Nielenže zaznamenala najväčší rast, ale dosahuje i najvyšší dosahovaný HDP na obyvateľa. Z 3,6 milióna novovytvorených pracovných miest v Španielsku od roku 1996 bolo 589 tis. v AO Madrid, 563 tis. v Katalánsku, 672 tis. v Andalúzsku a 447 tis. v AO Valencia.

V hodnotení provincií (nižšie územné celky než AO) rástla vďaka obrovskému rozvoju pestovania zeleniny v skleníkoch najviac provincia Almería (v priemere 4,2 % ročne), nasledovaná Gironou, Malagou, Castellónom a Las Palmas na Kanárskych ostrovoch.

Igor Bláha, Madrid