Úspešné pestovanie vzájomnosti

Sibiu - sedmohradské mesto, ktoré Slovákom ponúka pocit domova

Tak isto, ako keď v cudzine stretnete rodáka a máte na okamih pocit domova, môže na vás zapôsobiť aj stretnutie so známou domácou obchodnou značkou. V prípade stosedemdesiattisícového sedmohradského mesta Sibiu (Sibiň) to bola značka piva Topvar, ktorá sa z modrých slnečníkov na uliciach mesta usmieva na vás na každom druhom kroku. Nezaváhate a dáte si jedno „našské“ pivo. O niečo menej horké ako to klasické topoľčianske, ale stále dobré a osviežujúce. Počas recepcie na počesť Slovákov úzko spätých s týmto rumunsko-saským mestom na nádvorí Historického múzea som využil prítomnosť predstaviteľov sponzorujúceho Topvaru (miestny pivovar Tri duby) a opýtal sa, ako sa slovenskej značke darí. Celkom dobre. Výroba stúpa a Topvar dnes v Rumunsku nájdete aj v mestách Brašov, Oradea, Arad a ďalších a ak budú Slováci masovejšie navštevovať rumunské čiernomorské pobrežie, Topvar ich tam pohotovo nájde.

Bolo by však krátkozraké dokazovať rumunsko-slovenské súvislosti v Sibiu (a Sedmohradsku) iba na príklade piva. Kultúrno-historické väzby siahajú hlboko do minulosti. Pôsobil tu slovenský maliar Ján Kupecký (Johann Kupetzky), v prvej polovici 18. storočia jeden z najuznávanejších portrétistov v nemecky hovoriacich krajinách. A Sibiu alebo Hermannstadt, ako vás aj dnes víta tabuľka pri vstupe do mesta, bolo silné nemecké (saské) kultúrne a ekonomické centrum. Kupeckého obrazy nájdete v miestnom Múzeu umenia Bruckental. Priezvisko Bruckental je synonymom hrdosti pre Sibiňčanov. Saský barón Simon von Bruckental (zo Sibiu) sa stal patrónom mesta. Bol prvým habsburským guvernérom Sedmohradska v rakúsko-uhorskom impériu. Slovákov len môže potešiť, že jeho dvorným maliarom bol ďalší Slovák ... ............

Prostredníctvom svojho rodáka Jána Levoslava Bellu si Slováci môžu pripísať zásluhy za vznik rumunskej filharmónie. Tá v prvej polovici 20. storočia vznikla zo sibiňského speváckeho združenia Hermania, ktoré založil a viedol J. L. Bella, ktorý v Sibiu žil a pôsobil 40 rokov, oženil sa s miestnou Rumunkou a mal s ňou dve deti. V pohnutých rokoch národnooslobodzovacieho hnutia spod maďarského jarma o intenzívne slovensko-rumunské kontakty a šírenie informácií o oboch národoch sa zaslúžil slovenský politický novinár Gustáv Augustíny, ktorý písal do sedmohradských (aj sibiňských) novín pod pseudonymom Slovák. Augustíny pomohol mnohým študentom zo slovenských cirkevných lýceí, ktorých vylúčili z uhorských škôl pre panslavizmus. Šancu dostali na nemeckých evanjelických školách v Sedmohradsku. Napríklad Ján Botto čiže Ivan Krasko, bez ktorého by sa do slovenskej literatúry nedostali kvalitné preklady rumunského klasika poézie Eminesca, ale aj V. Daxner, B. Hečko, I. Ruppeldt, I. Kováč, G. Čipka a ďalší. No hviezdou prvej veľkosti sa spomedzi nich stal Milan Hodža, ktorý v Sibiu zmaturoval a ktorý aj vďaka kontaktom na vtedajších rumunských politikov a mysliteľov sa neskôr stal významným československým politikom a štátnikom s vizionárskymi ambíciami o federalizácii strednej Európy.

Je viac ako symbolické, že na to, čo v časoch minulých začali spisovatelia, umelci, novinári a politici, dnes úspešne nadväzujú diplomati a podnikatelia. Veľké zásluhy na oživovaní slovensko-rumunských kontaktov v meste Sibiu treba pripísať všetkým trom veľvyslancom SR, ktorí od roku 1993 pôsobili a pôsobia v Rumunsku. Prvým, ktorý pootvoril dvere vzájomným kultúrno-spoločenským akciám, bol veľvyslanec Milan Resutík, spisovateľ a publicista. V poradí druhý veľvyslanec, Peter Kopecký, dodal vzájomným vzťahom ekonomickú dimenziu, keď aj vďaka nemu práve v Sibiu v júni 2000 licenčne odštartovala výroba slovenského piva. Do tretice všetko dobré, lebo súčasný ambasádor Ján Šoth v spolupráci s radnicou mesta Sibiu a miestnym Historickým múzeom (a M. Resutíkom) zabezpečil v dňoch 23. - 24. mája kvalitné podujatie pod názvom „Dni Slovenska v Sibiu“, venované práve M. Hodžovi.

Sibiu, ktorého občania sú hrdí na nemeckú minulosť a tradíciu, dnes zo svojej nemeckosti úspešne ťaží, veď sem priteká nemálo nemeckého kapitálu. Aj vďaka nemeckému starostovi Klausovi Johannisovi. Mesto je sľubné z hľadiska rozvoja a podnikania. Má medzinárodné letisko a dobré prístupové cesty, desaťtisíce študentov na Univerzite Lucian Blaga, prevádzkuje medzinárodné veľtrhy a výstavy, funguje tu finančná burza, v meste nájdete rozvetvenú sieť obchodov a služieb, nesklamú vás reštaurácie a miestne kultúrne vymoženosti, lákadlom sú bohaté turistické možnosti v okolí. Sibiu je mesto, kde sa kedysi mnoho Slovákov cítilo doma. Sibiu je mesto, ktoré pocit domova ponúka aj vám.

Iaromír Novák

Sibiu