Hospodársky denník
USD34,84 Sk
EUR41,061 Sk
CHF26,988 Sk
CZK1,309 Sk
  Štvrtok  29.Mája 2003

JEDNI SA SPÁJAJÚ, MY?

„Privatizácia teplárenských spoločností, ktoré vznikli reštrukturalizáciou a. s. Slovenské elektrárne a troch rozvodných distribučných podnikov, je pre nás výzvou. Svoj záujem v prvom rade však sústreďujeme len na tie spoločnosti, v ktorých má komunálna sféra stopercentnú účasť,“ povedal Karlheinz Bendzko, riaditeľ koordinácie pre zahraničie v nemeckej plynárenskej spoločnosti Verbundnetz Gas AG Lipsko (VNG). Jednoducho, postupovať budú podobne ako v prípade slovenských miest, kde už založili so samosprávou spoločné podniky. Záujem teda majú o akcionársky podiel, nie o dlhodobé prevádzkové zmluvy ako niektorí ich potenciálni konkurenti na slovenskom trhu. Svoje šance opiera VNG o tri základné piliere. Prvým je fakt, že VNG predstavuje pre mestá silného partnera, bez ktorého by v dnešnej situácii ťažko mohli realizovať potrebné investície do tepelného hospodárstva a do zariadení, ktoré doslova už dožívajú. Druhým sú dlhoročné skúsenosti a know-how práve v oblasti prevádzkovania, rekonštrukcie a modernizácie systémov centrálneho zásobovania obyvateľstva teplom a teplou úžitkovou vodou. Tretí pilier predstavuje dobrá znalosť slovenského trhu a podmienok podnikania v ňom. Veď prostredníctvom tranzitného plynu VNG získava najväčšiu časť

dodávok plynu

od ruského Gazpromu a je dlhoročným partnerom SPP. VNG patrí vo východnom Nemecku k ekonomicky najsilnejším podnikom pôsobiacich v energetike. Ako východonemecký veľkoobchodník so zemným plynom a podnik poskytujúci služby v plynárenstve dosiahol v minulom roku obrat vo výške 2,9 mld. EUR, čo predstavuje oproti roku 2001 pokles o 7,1 %. Zisk vo výške 85 mil. EUR však v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 9 %. Dovedna táto spoločnosť vlastní vyše 7300 km plynárenských potrubí. Jej zákazníkmi sú nielen regionálne a miestne distribučné spoločnosti, ale aj veľkospotrebitelia, priemyselné podniky. Z vystúpení predstaviteľov VNG na minulotýždňovej bilančnej tlačovej konferencii vyplynulo, že v súčasnosti zásobujú až 70 % domácností na území bývalej NDR zemným plynom. A to je v období otvoreného trhu s plynom výrazný úspech. V súčasnosti sa vedenie spoločnosti sústreďuje na stabilizáciu firmy. Schválenie viacerých smelých rozvojových a investičných plánov totiž brzdia neukončené zmeny v akcionárskej štruktúre. Po tom, ako nemecký energetický gigant E.ON získal postupne (celá transakcia sa zavŕšila koncom marca) 100 % akcií ďalšieho a v Nemecku najsilnejšieho plynárenského gigantu - spoločnosti Ruhrgas,

rástli obavy,

aby nezneužil svoje monopolné postavenie na trhu. Podmienkou odklepnutia akvizície spoločnosti E.ON zo strany nemeckých kompetentných úradov je preto aj predaj podielov E.ON a Ruhrgasu v niekoľkých spoločnostiach. Jednou z nich je aj VNG, kde E.ON a Ruhrgas vlastnili dovedna 42 % akcií. Pritom 10 % by mala získať podľa stanovených podmienok komunálna sféra. Zvyšných 32 % sa ponúkne na predaj. Záujem o ne je veľký. Jedným z uchádzačov je aj ruský Gazprom spolu s nemeckou spoločnosťou Wintershall. V súvislosti s akvizíciou spoločnosti E.ON (najväčší výrobca elektrickej energie v Nemecku), vystupuje do popredia zaujímavý impulz. Rozhodnutie jej akcionárov o vstupe do plynárenstva bolo určite podložené dôkladnými analýzami. Keby im totiž spojenie energetiky, plynárenstva a v určitom smere aj distribúcie (účasť v distribučných spoločnostiach majú nielen v SR, ale aj v Česku, Maďarsku) neprinášalo rad synergických efektov, určite by do získania akcií neinvestovali. Veď ide o ich peniaze. Ak teda na otvorenom trhu s energiami

vidia perspektívu

pre spájanie spoločností pôsobiacich v jednotlivých sektoroch energetiky, je zaujímavé, že v SR sa postupuje prakticky v rovnakom čase úplne opačným smerom. Alebo je v pozadí úplne iný zámer? Pripomeňme, že práve potrebu odčlenenia distribúcie od výroby, ba aj rozčlenenia SPP a rozdrobenia a. s. Slovenské elektrárne (SE) obhajovali a s dosť významným úspechom aj presadzovali určité politické a záujmové kruhy v SR. Samozrejme, argumentovali požiadavkami EÚ a vývojom v jej krajinách. No práve vývoj v nich, konkrétne v Nemecku (nehovoriac o Francúzsku, Španielsku atď.), ich argumenty zatláča do úzadia. Čo je však treba zdôrazniť - E.ON vlani získal 49 % akcií a. s. Západoslovenská energetika a Ruhrgas v konzorciu s Gaz de France (aj ruským Gazpromom) získal 49 % akcií najlukratívnejšieho slovenského podniku - SPP. Podľa predstaviteľov spoločnosti E.ON uchádzať sa budú aj o vstup do privatizácie SE. Z neoficiálnych informácií sme sa tiež dozvedeli, že práve E.ON Energie patrí k tým predbežným záujemcom, ktorí nepreferujú privatizáciu SE ako celku. Aj keď všetky uvedené fakty vyvolávajú

rôzne špekulácie,

predsa len už dnes je jasné, že E.ON sa v slovenskej energetike stal silným hráčom a jeho vplyv bude ešte silnieť. Pokiaľ ide o spoločnosť VNG dodajme, že spoločný podnik R.E.S. Ružomberok (VNG má 51 % akcií, mesto Ružomberok 41,8 %, Tepelná energia Prievidza 3 % a zvyšok RES) založili v roku 2001. V lete minulého roku založila VNG spoločný podnik s mestom Prievidza s názvom Prievidzské tepelné hospodárstvo a koncom toho istého roku Nitriansku teplárenskú spoločnosť. Predmetom činností uvedených spoločností je výroba, preprava a distribúcia tepla a investície do modernizácie a rekonštrukcie teplárenských sietí a zariadení. Dovedna ide o investície vo výške 2 mld. Sk (plus 200 miliónov na nevyhnutné opravy). Návratnosť investícií sa očakáva do 15 rokov. Podľa vyjadrenia Klausa Erdbrinka, predsedu predstavenstva R.E.S. Ružomberok, všeobecná štruktúra financovania projektov modernizácie zahŕňa 30 % vlastných prostriedkov, 70 % prostriedkov tretích strán, teda domácich alebo zahraničných bánk. Vysoký rating spoločnosti VNG však garantuje získanie výhodných úverov so splatnosťou 10 - 12 rokov. Na našu otázku, ako sa prejavia investície v cenách obyvateľov napojených na CZT za teplo, predstavitelia VNG zdôrazňujú, že investície sa budú splácať úsporami.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.