Veď práca nemá byť rizikom

Najmä malé a stredné podniky „zabúdajú“ na povinnosti v BOZP

Nie je iste možné zlikvidovať zo dňa na deň všetky rizikové pracoviská, ale je najvyšší čas zvažovať, či bude výkon ekonomických činností ďalej pokračovať na úkor života a zdravia zamestnancov, uviedol na margo situácie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) Ing. Anton Kasana, námestník generálneho inšpektora práce pri príležitosti odpočtu činnosti Národného inšpektorátu práce (NIP) za rok 2002. Nie je asi celkom v poriadku a je to v rozpore s európskou legislatívou, ak je pre zamestnávateľa jednoduchšie poskytovať mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, namiesto toho, aby investovali do nových technológií a zariadení, aby sa príčiny rizikovosti prác odstránili. „Neteší nás, že sme 573 firmám museli udeliť pokuty za viac ako 16 mil. Sk,“ povedal ďalej. Objem už právoplatných pokút (navrhnutých bolo za 30 mil. Sk, ale nie všade už bolo rozhodnuté o odvolaní) je takmer o 8,4 mil. Sk vyšší ako v predchádzajúcom roku. Pritom pokuty musí NIP uložiť v prípade, ak zamestnávateľ zaviní smrteľný úraz, tam, kde sa nedostatky opakujú a ak sa zistí veľmi závažné porušovanie predpisov. Situácia v oblasti BOZP sa nezlepšuje a stále pretrvávajú tie isté nedostatky:

• Na podnikovej úrovni prevláda nekoncepčné a nesystematické riadenie BOZP, dôkazom toho sú chýbajúce koncepcie alebo stanovenie zásad, čo podniky chcú zlepšovať. „Základom na stanovenie politiky BOZP musí byť analýza toho, čo môže zamestnanca v práci ohroziť a ako toto ohrozenie eliminovať,“ zdôrazňuje A. Kasana.

• Pretrváva nízke právne vedomie vedúcich pracovníkov, ale aj odborníkov - bezpečnostných technikov a ostatných zamestnancov v oblasti BOZP. Systém ich vzdelávania je málo účinný. A. Kasana poukazuje na rozpor v tom, že v SR má asi dvetisíc subjektov oprávnenie na vzdelávanie, výchovu a poradenstvo BOZP a napriek tomu je systém vzdelávania nevyhovujúci. Chýba kvalita, pre mnohé fyzické osoby je to len východisko z núdze. Predpokladá sa, že aj keď oprávnenie získali v súlade s príslušnými podmienkami, nevenujú sa tejto činnosti pravidelne a sústavne, čo sa potom odráža na kvalite.

• Na nepriaznivom stave BOZP sa podpisuje aj snaha zamestnávateľov znižovať náklady. Málo investujú do BOZP, dokonca i tam, kde je to najlacnejšie, teda do vzdelávania. Svetlými príkladmi sú firmy so zahraničnou majetkovou účasťou. V ich prípade ide o pozitívny príspevok globalizácie, kultúra riadenia BOZP je u nich na podstatne vyššej úrovni.

• Firmy „zabúdajú“ na to, že poskytovanie ochranných pracovných prostriedkov je ich základnou povinnosťou, pričom majú aj vyžadovať ich používanie a účelné hospodárenie s nimi. Naďalej pretrváva používanie fyzicky a morálne opotrebovaných strojov a zariadení a ich počet ešte rastie.

Neprekvapí teda, ak bolo vydaných 35 rozhodnutí o vyradení tzv. vyhradených strojov a zariadení z prevádzky (vyhradené sú také stroje a zariadenia, pri ktorých je potenciálne vysoké riziko ohrozenia nielen života zamestnancov, zdravia a majetku, ale veľakrát aj životného prostredia a ďalších osôb, napríklad žeriavy). Starostlivosť o vyhradené stroje a zariadenia je podľa názoru predstaviteľov NIP stále nízka, aj keď na to niet objektívnych dôvodov. Veď na základe splnenia podmienok vydal NIP v roku 2002 osvedčenia 1143 subjektom - odborníkom, ktorí vykonávajú kontroly a skúšky vyhradených technických zariadení, ako aj ďalších 1449 oprávnení právnickým osobám na ich výrobu, montáž a rekonštrukcie. „Závisí však od zamestnávateľov, nakoľko týchto odborníkov využívajú,“ podotýka A. Kasana a dodáva: „A od nich závisí aj to, či odstránia zistené nedostatky po tom, čo odborníci vykonajú merania, skúšky a revízie...“ Národný inšpektorát práce tiež vydal rozhodnutia o vyradení z prevádzky ďalších 286 strojov a 58 zákazov používania výrobných a prevádzkových priestorov, keď išlo o objekty v havarijnom stave.

Graf pracovných úrazov síce ukazuje na ich klesajúcu tendenciu, a to nielen v absolútnych číslach, ale aj v prepočte na 100 či 100-tisíc zamestnancov, napriek tomu však podľa A. Kasanu nemôžeme byť spokojní. Treba sa zamyslieť nad rastúcim počtom dní pripadajúcich na jednu práceneschopnosť, ten sa totiž od roku 1969 zvýšil z necelých 30 na viac ako 41 dní. „Vyzerá to tak, akoby narastala závažnosť úrazov,“ hovorí A. Kasana, má však prozaickejšie vysvetlenie: „Zamestnávatelia nám zrejme nehlásia ľahšie pracovné úrazy s časom liečenia dva-tri dni, prípadne týždeň.“ Technikom bezpečnosti práce a zamestnávateľom by mali pomáhať dve služby: bezpečnostno-technická a preventívneho pracovného lekárstva. „Zamestnávatelia by mali mať možnosť poradiť sa so špecialistom,“ prízvukuje A. Kasana, „aby sa dozvedel, ako znížiť riziko choroby z povolania.“ Tieto služby nie sú vybudované a malým a stredným podnikateľom, ktorí sú z hľadiska BOZP najproblémovejší (a kde preto smerovalo aj najviac previerok), sa neoplatí budovať tieto služby ako interné. Pokiaľ však ide o metodické usmernenie, ako budovať systém BOZP, sú im inšpektori NIP k dispozícii v rámci poskytovania bezplatného poradenstva. Oplatí sa navštíviť krajský inšpektorát práce alebo aspoň internetové stránky www.safework.gov.sk a www.icop-nip.sk/.

Pretože ďalšiu oblasť činnosti NIP, z ktorej podáva odpočet, predstavuje kontrola pracovnoprávnych vzťahov, k činnosti Národného inšpektorátu práce v minulom roku sa ešte vrátime.

Zuzana Krútka

Graf na s. 1: Pracovné úrazy v r. 1969 až 2002 v SR

rok 1969 1970 1980 1990 2000 2001 2002

Počet PÚ* na 100 zamestnancov 3,23 3,42 2,35 2,20 1,07 1,03 0,96

Počet SPÚ** na 100-tisíc zamest. 15,86 15,36 9,27 9,03 4,28 4,91 4,3

* pracovný úraz

** smrteľný pracovný úraz

Zdroj: ŠÚ SR

Graf: Hd

Tabuľka: Pracovné úrazy v SR v r. 1969 až 2002

Ukazovateľ 1969 1970 1980 1990 2000 2001 2002

Priem. počet zamestnancov 1 916 484 1 953 573 2 406 898 2 536 593 2 057 437 2 035 316 2 023 454

Počet PÚ 61 868 66 857 56 586 55 868 22 116 20 889 19 439

Počet dní PN pre PÚ 1 823 016 1 861 759 1 604 465 1 641 108 855 713 835 945 800 189

Počet dní PN na 1 PÚ 29,47 27,85 28,35 29,37 38,69 40,02 41,16

Počet SPÚ 304 300 223 229 88 100 87

Počet chorôb z povolania 640 705 890 945 439 430 423

Zdroj: NIP

Počet kontrolovaných subjektov v roku 2002

Počet zamestnancov firmy 0 1 - 9 10 - 49 50 - 249 250 a viac Spolu

Počet FO 930 2 028 669 49 2 3 678

Počet PO 962 1 300 1 987 1 375 567 6 191

Podnikateľské subjekty spolu 1 892 3 328 2 656 1 424 569 9 869

Zdroj: NIP