Na zdravie si pripiť mliekom

DPH na potraviny chcú mliekari riešiť logickou argumentáciou

Mlieko je pre organizmus hlavným dodávateľom vápnika. Podľa výskumu 11 až 14-ročné deti dostávajú len 50 až 54 percent z odporúčanej dávky. Deti od 15 do 18 rokov 49 až 69 percent. U dospelých je situácia o niečo lepšia, muži získavajú z potravy 80 % a ženy 60 % potrebného množstva vápnika. Znamená to, že zdravá výživa je aj v tomto segmente nevyhovujúca, až alarmujúca. Kostná hmota sa tvorí do 35. roku života človeka. Potom z nej až do smrti ubúda. Čím je hustejšia, tým pomalšie sa stráca. Keď je však príjem vápnika taký, ako sme uviedli, hrozí našej populácii epidémia osteoporózy. Zdravotníci urobili odhady nákladov, ktoré je treba na liečbu tejto choroby. Dospeli k výsledku, že ročne predstavujú približne dve miliardy korún. Keby sa tieto financie vložili v správnej podobe do podpory mliekarenského priemyslu a konzumácie mlieka, zdravotníctvo na Slovensku by malo o jeden problém menej. Navyše by takto spoločnosť získala, lebo zdravý človek je nielen výkonnejší, ale aj menej zaťažuje štát, rodinu a pod. Presadiť takúto logickú filozofiu a prax na Slovensku je v súčasnosti takmer nemožné. Situáciu však ešte zhorší ohlásené zvýšenie dane z pridanej hodnoty na potraviny, a teda aj na mlieko a mliečne výrobky zo súčasných 14 na 19 %. Takáto prax nie je uplatnená nikde v Európe, ale naši politici už s ňou stihli vyjadriť uspokojenie. Prieči sa to nielen zaužívanej európskej praxi, ale aj zdravovede. Kým pred rokom 1989 predstavovala na Slovensku konzumácia mlieka okolo 220 litrov na osobu a rok, v súčasnosti je to asi 165 litrov. Vo vyspelých európskych štátoch však obyvatelia spotrebujú približne až o 120 litrov mlieka a mliečnych výrobkov viac ako my. Z tohto pohľadu je zvyšovanie nákladov na kúpu týchto potravinárskych produktov, ktoré tvoria aj významný zdravotno-preventívny prvok, krokom späť. Pritom náklady na ošetrovanie pacientov postihnutých spomínanou chorobou, aj keď s ich prispievaním, alebo dotovanie mliečnych programov, idú z jedného vrecka - z daní občanov. Vládna koalícia sa v utorok dohodla, že spotrebné dane za tiché vína nebudú a pri pive pôjde len o jednokorunové zvýšenie, čo je najmä pri ekonomickej situácii obyvateľstva pozitívny prístup. Otázkou teraz je, či mlieko je menej hodnotný produkt, ktorého zvýšenú spotrebu netreba podporovať. Všetci sa asi zhodneme, že nie. Ak parlament schváli daň v uvedenej výške, nevyrieši, ale zafixuje problém podvýživy ešte väčšieho počtu obyvateľov. „Boj o daň z pridanej hodnoty pre nás neskončil. Dnešným dňom len začína,“ vyhlásil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec, keď sa dozvedel, že vládne strany sa dohodli na 19-percentnej DPH. „Dať na potraviny devätnásť, je pre nás neprijateľné. Po roku 1989 sme za niekoľko rokov dokázali zredukovať chov hovädzieho dobytka na polovicu. To sa nepodarilo ani počas druhej svetovej vojny. Následne sa mlieko stalo významnou stabilizujúcou položkou pre prvovýrobu. V tomto roku sa však to, čo nás stabilizovalo, čo nám v prvovýrobe zabezpečovalo výplaty, stalo nočnou morou. Trh s mliekom sa rozsypal. V okolitých štátoch vedeli podporiť svojich producentov, aby to, čo nedokážu umiestniť na domácom trhu, mohli exportovať. My sme ale dostali

do vienka nula korún do intervenčnej agentúry, a na našu petíciu, ktorú odobril aj parlament, vláda reagovala pridelením iba 250 miliónov korún. To je len čiastočné riešenie. Ďalším úderom pod pás je DPH. Slovensko chce byť na čele krajín EÚ s DPH na potraviny. Všetci budú nadávať na sedliakov a potravinárov ako draho vyrábajú, budú porovnávať ceny u nás a v Česku či Rakúsku. Pritom len cez DPH budeme drahší o deväť až štrnásť percent. Zvýšenie spotrebnej dane za pohonné látky bude pre poľnohospodárov znamenať ďalšiu záťaž o viac ako pol miliardy korún len v druhom polroku 2003,“ zdôraznil predseda SPPK.

Novozvolený predseda Slovenského mliekarenského zväzu Ján Blcháč na našu otázku, či by pri lobingu za zníženie DPH na mlieko a výrobky z neho nemali využiť aj poznatky lekárov a zdravotníkov, reagoval slovami, že tento námet môže byť dobrým impulzom. „Bolo by to asi riešenie. Lekárov mnohokrát pozývame na semináre, kde prezentujú svoje názory, no často sú určené len pre úzky okruh odborníkov. Viac by to chcelo, aby sa prihovárali aj spotrebiteľom,“ dodal. Predbežný návrh zvýšenia DPH na potraviny chcú mliekari riešiť logickou argumentáciou, aby boli konkurencieschopní na otvorenom trhu s potravinami.

Vladimír Turanský