Hospodársky denník
USD34,84 Sk
EUR41,061 Sk
CHF26,988 Sk
CZK1,309 Sk
  Štvrtok  29.Mája 2003

Je nutné bojovať proti deflácii?

Svetová ekonomika má pred sebou nové starosti. Na finančných trhoch ešte nedoznel strach z recesie a zo stagnácie, ktoré zachvátili najmä najbohatšie regióny sveta, a už čoraz častejšie počuť hlasy popredných ekonómov, ale aj politikov varujúcich pred rizikom deflácie. Záporný prírastok cenovej hladiny, ako je deflácia definovaná, vystrašil odbornú verejnosť viac ako doteraz najväčšia ekonomická hrozba minulého storočia - inflácia. Objavujú sa názory, že deflácia, ktorá pre mnohé krajiny dlho zostávala len teoretickým problémom, je najväčšie zlo súčasnej doby. Je to však naozaj tak?

Nedávno Medzinárodný menový fond upozornil predovšetkým Nemecko, že jeho ekonomika stojí tesne pred prahom deflačnej špirály. Zároveň agentúra REUTERS zverejnila analýzu, kde 70 ekonómov odpovedalo na otázku možného záporného prírastku cenovej hladiny vo vyspelom svete. Kým pre Spojené štáty títo analytici predpokladajú 10-percentnú pravdepodobnosť zakončiť budúci rok defláciou, nemecké šance sa odhadujú až na 30 %. Súčasnú ekonomickú situáciu najväčšieho hospodárstva Európy niektorí ekonómi prirovnávajú k „tancu na Titanicu“, keď problémy ešte nie sú ešte jasne viditeľné, len sa črtajú. Isté riziko prudkého poklesu cenovej hladiny v Nemecku včera po dlhých dňoch odmietania pripustil aj šéfekonóm Európskej centrálnej banky Otmar Issing. „Riziko, že sa v Nemecku začne inflačný index znižovať a ekonomika spadne do deflácie, sa nedá vylúčiť,“ uviedol pre fínsky denník Kauppalehti.

Väčšina ekonómov zastáva názor, že deflácia je pre hospodárstvo škodlivá a je dokonca nebezpečnejšia ako samotná inflácia. Keď spotrebitelia v dôsledku nepriaznivých vyhliadok uprednostňujú držbu peňazí pred ich spotrebou, pre firmy nastávajú ťažké chvíle. Aby spoločnosti prežili v zhoršujúcich sa ekonomických podmienkach, znižujú ceny svojich výrobkov a služieb, čím chcú dosiahnuť nárast odbytu svojich výrobkov. Na druhej strane pokles cien kompenzujú nižšími nákladmi. Zaznamenávaný je pokles investičnej aktivity firiem a narastá počet nezamestnaných. Nižší stav investícií a neochota spotrebiteľov míňať sa automaticky odrazí na výkonnosti ekonomiky meranej hrubým domácim produktom. Zároveň nárast nezamestnaných spôsobí, že spotrebitelia budú ešte menej míňať. Takto sa podľa ekonómov začína točiť deflačná špirála, ktorej konečným dôsledkom je pokles výkonnosti ekonomiky. Jediným riešením ako zabrániť deflácii je do obehu vypustiť jej úhlavného nepriateľa infláciu. Centrálne banky sú tak tlačené k uvoľneniu menovej politiky a najjednoduchší spôsob sa javí zníženie úrokových sadzieb.

Nie všetci ekonómi však považujú defláciu za zlo. V histórii sú známe príklady, keď pokles cenových hladín nebol vždy sprevádzaný poklesom výkonnosti ekonomiky. Český ekonóm Josef Šíma vo svojom článku s veľavravným názvom „Deflace - definiční znak zdravé ekonomiky“ uvádza jeden takýto prípad. Medzi rokmi 1839, keď hospodárstvo Spojených štátov dosiahlo vrchol ekonomického cyklu, a 1843, čo bol rok najväčšieho poklesu, došlo k rapídnemu poklesu cenovej hladiny. Napriek tomu sa v tomto období reálny hrubý národný produkt neznížil, ale naopak zaznamenal 16-percentný rast. Zároveň došlo v dôsledku nižších cien k zvýšeniu spotreby o 21 %. Navonok záporným javom bol pokles reálnych investícií až o 23 %. Týmto sa však kompenzoval prudký nárast chybných investícii v predošlých inflačných rokoch. Ekonomika si tak našla cestu z deflácie sama bez použitia antideflačných menových opatrení.

Kým centrálne banky sú dnes plne vyzbrojené v boji proti inflácii, deflácia, ktorá za posledných 50 rokov okrem Japonska vyspelý svet nepostihla, je pre nich neprebádanou zemou. Dôležité je v takýchto chvíľach vyhnúť sa omylom.

Marcel Laznia

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.