Tak vlastne ako je to?

Komentuje Eleonóra Bujačková

V poslednom čase sa množia pozitívne hodnotenia slovenskej ekonomiky. Prichádzajú nielen od domácich odborníkov, ale rovnaký názor vyslovili aj zahraniční analytici. Pod vplyvom týchto optimistických hlasov sa iba ťažko vyrovnávame so skutočnosťou, že pri porovnávaní konkurencieschopnosti ekonomík v skupine 29 krajín a regiónov do 20 miliónov obyvateľov sa Slovensko umiestnilo na 27. mieste, čo znamená negatívny posun o päť miest z vlaňajšej 23. pozície. Tieto údaje nedávno uverejnil švajčiarsky inštitút pre rozvoj manažmentu. Ak podrobne preštudujeme spomínanú správu, tak sa nedozvieme nič nové. Našu konkurencieschopnosť stále podkopáva najmä korupcia, odkladané reformy v mnohých oblastiach a chýbajúca transparentnosť kapitálového trhu, verejného sektora a súdnictva. Už roky sa v rôznej podobe skloňujú tieto neduhy, každá doterajšia vláda si do svojho programového vyhlásenia ako prioritu stanovila ich riešenie. Ukazuje sa, že buď zvolila slabé prostriedky na boj s nimi, alebo svoje snaženie balí iba do slov. Roky nám chýba efektívna kontrola a každá zmienka o prijatí zásadných antikorupčných opatrení sa stretáva s nevôľou. Ani legislatíva nie je dostatočná a mnohí zainteresovaní tvrdia (pravda s upozornením... len ma, preboha, nemenujte), že ani v najvyššej zákonodarnej ustanovizni - parlamente - nie je vôľa na prijatie či už zákona o konflikte záujmov, ale aj kontrolných mechanizmov, ktoré by boli presné a transparentné. Pozeráme s nádejami a predovšetkým s očakávaniami k zjednotenej Európe, nádejame sa, že tam sa mávnutím čarovného prútika naše starosti vyriešia. Nevyriešia. Bez zásadných zmien v domácej ekonomike ani vstup do EÚ sám osebe nezlepší konkurencieschopnosť našej krajiny.

Za najlepší prostriedok považujem dlhodobo platné udržované zákony. Ľud chce žiť v bezpečí. Uspokojíme ho teda vydaním zákonov, ktorými sa určuje verejná bezpečnosť. Ak za žiadnych okolností nedopustíme porušovanie týchto zákonov, občan začne žiť v pokoji, ba spokojnosti. Nikdy však nesmú byť použité prostriedky nezákonne. Aj keď nezákonný prostriedok v danú chvíľu pomôže, predsa škodí. Porušenie zákona jednými, hoci na dobré účely, dáva zámienku druhým, aby ho porušili s úmyslom zlým. Štát nebude nikdy dokonalý, ak neurčí pre všetky možné prípady prostriedky zákonné a nestanoví spôsob, ako ich uplatňovať. Tieto slová vyslovil kedysi dávno taliansky renesančný politik N. Machiavelli. Ako málo sa od tých čias zmenilo, ako aktuálne znejú aj dnes.