Reštrukturalizácia SE, a. s., a jej dôsledky z hľadiska vývoja európskej energetiky

Tlak na maximálnu efektívnosť a konkurencieschopnosť podnikateľských subjektov v rámci svetovej ekonomiky vyvoláva aj v oblasti elektroenergetiky proces postupujúcej globalizácie. Jedným z jej príznakov je čoraz výraznejšie otváranie sa medzinárodného trhu s energiou, postupné odštátňovanie energetických spoločností, ako aj ich fúzia do väčších celkov s cieľom synergických výhod a silnejšej konkurencieschopnosti na trhu. Výrazným príkladom z posledného obdobia je zlúčenie veľkých elektrárenských spoločností Bayernwerke AG a Preussen Elektra AG do mimoriadne silného konzorcia EO.N, ktorému napríklad patrí aj majoritný podiel v plynárenskej spoločnosti Ruhrgas.

Tomuto procesu sa nemôže vyhnúť ani slovenská energetika, charakterizovaná pred blížiacim sa vstupom na otvorený európsky trh viacerými priaznivými aj problematickými charakteristikami. Slovenské elektrárne, a. s., ako doteraz majoritný výrobca a dodávateľ elektrickej energie v SR, disponuje v súčasnosti dostatočnou kapacitou elektrárenských zdrojov, ktoré mu umožňujú aj pri určitej rezerve pre prípad špičkového zaťaženia ponúkať prebytok energie na export. Na druhej strane nik nepochybuje o potrebe spojenia SE so silným strategickým partnerom, ktorý by prispel k ekonomickej a finančnej stabilizácii a zvýšení jeho konkurencieschopnosti v nových podmienkach.

Podmienkou takéhoto partnerstva bola a je reštrukturalizácia SE, ako aj zásadné zmeny celkového hospodárskeho prostredia, v ktorom na slovenskom trhu pôsobí, ako je liberalizácia cien, dopracovanie energetickej legislatívy v súlade s medzinárodnými záväzkami SR a normami EÚ a podobne. Výsledkom postupnej reštrukturalizácie SE je súčasná podoba tejto akciovej spoločnosti, z ktorej bola vlani odčlenená a. s. Teko (Tepláreň Košice) a SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava). V rámci privatizačného procesu vláda SR vybrala na základe súťaže privatizačného poradcu - medzinárodné konzorcium vedené poradenskou spoločnosťou PricewaterhouseCoopers - a uznesením vlády č. 700/2002 schválila dva varianty privatizácie SE ako predaj 49-percentného podielu celých SE alebo rovnakého podielu v dcérskych spoločnostiach SE, vytvorených na tento účel. Tým by sa privatizovaná spoločnosť očistila od niektorých problematických častí, ktoré znižujú jej hodnotu a odrádzajú potenciálnych investorov, ako je napríklad odčlenenie klasických energetických zdrojov od jadrových, ktoré sú pre niektorých partnerov neprijateľné.

Postupujúci proces výberu strategického partnera (doteraz sa prihlásilo 8 záujemcov) sprevádza aj diskusia odborníkov, ktorí nadobúdajú čoraz konkrétnejšie poznatky o vývoji energetiky v najbližšom období a začínajú aj upozorňovať na možné riziká vo vývoji domácej energetiky v najbližšom období. Na prvom mieste stojí potreba náhrady disponibilných energetických zdrojov minimálne na úrovni 1400 MW po roku 2006. Rýchle odstavovanie jadrových elektrární napriek tomu, že naďalej spĺňajú medzinárodné bezpečnostné štandardy, pravdepodobne urýchli rast cien elektrickej energie a bude mať aj negatívny dosah na zahraničnoobchodnú bilanciu SR. V prípade predpokladaného krytia chýbajúcej energie dovozom zo zahraničia aj v prípade investícií do nie lacných paroplynových cyklov, ktoré následne zvýšia nároky na dovoz zemného plynu.

Očakáva sa, že súčasný mierny prebytok disponibilného výkonu elektrárenských zariadení bude v najbližších rokoch klesať v celej Európe. Príčinou je jednak medziročný nárast spotreby elektriny v krajinách UCTE (kde patria aj krajiny strednej a východnej Európy) o dve percentá, ako aj postupné odstavenie niektorých starších výrobných kapacít. Tento vývoj sa predpokladá v horizonte najbližších 5 až 6 rokov, čiže práve v čase, keď aj Slovensko prestane byť sebestačné vo výrobe elektriny.

V tomto období navyše dôjde k ďalšiemu sprísneniu emisných noriem, ktoré sa budú bezprostredne týkať potrebných investícií v Elektrárni Vojany. Dá sa predpokladať, že privatizáciou SE sa urýchli tlak nového investora na odstavenie najnákladnejších elektrárenských kapacít v Elektrárni Nováky a Vojany, čo môže ďalej prehĺbiť energetický deficit slovenského hospodárstva a prehĺbiť závislosť obchodnej bilancie SR na dovoze energie zo zahraničia. Nezanedbateľná ostáva aj otázka sociálneho dosahu odstavenia elektrárenských kapacít v Novákoch, vybudovaných na miestnych zdrojoch hnedého uhlia, pre celý hornonitriansky región.

Riešením v týchto úvahách ostáva navýšenie dovozu elektrickej energie zo zahraničia. Za zváženie stojí aj potreba investícií do rozvodných liniek, lebo súčasné kapacity nie sú schopné predpokladané množstvo elektrickej energie na Slovensko dopraviť. To znamená posun v nákladoch a cenách energie v krátkom čase aj zo strany rozvodných spoločností. Zníženie všetkých týchto rizík je v rukách tých, ktorí v súčasnosti rozhodujú o budúcnosti SE, a. s. Iba dôkladné rozpoznanie a skúmanie všetkých aspektov ďalšieho vývoja elektroenergetiky v celoeurópskom rozsahu, ako aj očakávaných podmienok v domácom prostredí, môže byť zárukou prijatia optimálneho rozhodnutia, ktoré bude zohľadňovať nielen momentálne potreby elektrárenského podniku a domácej ekonomiky, ale aj záujmy celej slovenskej spoločnosti a budúcich generácií.