Čísla schladili analytikov

Prerušenie pozitívneho trendu nevyvolalo pesimizmus

Studenú sprchu dostala včera odborná verejnosť pri zverejnení výsledkov bilancie zahraničného obchodu Slovenska za štvrtý mesiac tohto roka. Uspokojivý priebeh z posledných piatich mesiacov, v priebehu ktorých nebol zaznamenaný medziročný nárast deficitu obchodnej bilancie a rast exportu zakaždým prevýšil rast importu, ukončilo v apríli výrazné prehĺbenie deficitu, a to na hodnotu asi o 130 % vyššiu ako dosahovali priemerné očakávania analytikov. Schodok obchodnej bilancie bol za apríl 2003 takmer 7 mld. Sk. Tempo rastu exportu na úrovni 11,4 % nedosiahlo dynamiku rastu importu, ktorá dosiahla 12,9 %. Malou náplasťou je skutočnosť, že Štatistický úrad SR revidoval marcový schodok z 3,6 mld. na 3,2 mld. Sk.

Skutočným prekvapením pre odborníkov nebol pokles exportu, ale neočakávane silný rast importu. Hoci tempo rastu exportu sa od začiatku roka pohybovalo nad hranicou 20 %, jeho redukcia k hranici 10 % bola zrejmá kvôli bázickému efektu. Porovnávacia báza v prvom štvrťroku minulého roka dosahovala pomerne nízku úroveň, z čoho vyplynuli nadštandardne dobré výsledky z prvých mesiacov. Podľa analytika ING Bank Jána Tótha, sa teda nedá povedať, že by silná koruna negatívne vplývala na exportérov. J. Tóth ďalej uvádza, že výrazné zvýšenie importu je aj následkom neúplného premietnutia zníženej korunovej ceny ropy a tento efekt (1 mld. Sk) sa premietne v budúcomesačnej bilancii. Nie je celkom možné odhadnúť, aký charakter mal dovoz, ktorého následkom bolo také výrazné zvýšenie tempa ostatných importov. V prípade, že ide o spotrebiteľské dovozy, je potešiteľné, že tieto by sa vďaka stagnácii reálnych miezd očakávanej v tomto roku nemali vymknúť spod kontroly. Na druhej strane, ak by za výsledkami aprílového rastu importu stál technologický dovoz, tento fakt by sa mal v budúcnosti odraziť na raste exportu.

Samotný aprílový výkyv účtu obchodnej bilancie však nepredstavuje žiadnu pohromu. Jednorazový prepad ešte neznamená zmenu trendu. Až prípadné ďalšie negatívne výsledky by viedli k prehodnoteniu odhadovaných výsledkov. Kumulatívne za prvé štyri mesiace tohto roka sa slovenské obchodné pasívum dostalo na 13,5 mld. Sk, čo prináša oproti prvej tretine vlaňajška zníženie schodku o 45,6 %. Dvanásťmesačný kumulatívny deficit zahraničného obchodu vzhľadom na HDP zaznamenal nárast iba o 0,1 % a udržal sa pod úrovňou 8 %.

Medzi ťahúňmi slovenského exportu nestratila rýchlosť rastu kategória dopravných zariadení (medziročný nárast o 40,3 %), ktorá sa na celkovom vývoze podieľa takmer štvrtinou. Na pomerne slušnej úrovni ostal aj rast vývozu strojov (medziročný nárast o 15,5 %). Naopak v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sme vyviezli iba 2,2 % viac kovov a v prípade minerálnych produktov došlo dokonca k 5,6-percentnému zníženiu.

Výrazne vyšší objem importu sme zaznamenali pri strojoch a zariadeniach a tiež dopravných prostriedkoch.

V rámci bezprostrednej reakcie na zverejnené údaje sa slovenská koruna oslabila oproti euru asi o 10 halierov, avšak výraznejšie znehodnotenie sa neočakáva. Neočakávane vysoký deficit obchodnej bilancie zintenzívnil úvahy o odložení možného zníženia sadzieb centrálnou bankou. Zasadanie Bankovej rady NBS je na programe dnes. Výrazný tlak k tomuto kroku však môže vyplynúť z očakávaného rozhodnutia Európskej centrálnej banky posunúť svoje úrokové sadzby až o 0,5 % dole. Prehĺbenie úrokového diferenciálu medzi eurom a korunou spôsobí podľa hlavného ekonóma VÚB Vladimíra Zlackého apreciačný tlak na slovenskú korunu. V tejto súvislosti sa dá predpokladať, že NBS pristúpi k zníženiu sadzieb o 0,5 % v priebehu dvoch mesiacov.

Ľubica Martauzová